Vedci konečne zistili, čo sa deje v mozgu po užití LSD
V 60. rokoch bolo LSD ikonickou drogou hnutia hippies. „Tripy“ vraj vyskúšali viacerí hudobníci i budúci politici aj v socialistickom Československu. Vedcom sa po polstoročí bádania konečne podarilo zistiť, čo sa deje v mozgu po jeho užití.
Injekcia pre 20 dobrovoľníkov
LSD je jedna z najsilnejších drog, ktoré boli synteticky vyvinuté. Vyvoláva halucinácie, deformuje vnímanie reality a má dlhodobý vplyv na psychiku. Hoci pred desaťročiami vedci skúmali jej medicínske a dokonca vojenské využitie, dlho bola tabu. Technológie medzitým pokročili a neurovedci sa konečne dostali k dátam, ktoré prirovnávajú ku svätému grálu – vedia, čo sa deje v ľudskom mozgu po užití drogy.
Skeny, ktoré ukazujú nervové prepojenia v mozgu, vytvorili na dobrovoľníkoch, ktorí súhlasili s nevšedným výletom za hranice možného. Keď im podali LSD, v ich mozgu sa začala lavína zmien.
Hoci halucinogén ľudia často užívajú vo forme napustených papierikov či tabliet, vedci sa rozhodli pre injekčné podanie presného množstva – 75 mikrogramov. Droga sa skúšala na dvadsiatich dobrovoľníkoch a na porovnanie sa skenoval ich mozog aj po podaní neškodného placeba.
Obrazy z celého mozgu
Mozog prešiel tromi rôznymi technikami skenovania. Skeny ukázali, že užívatelia LSD mali prístup k obrazovej informácii z mnohých častí mozgu a nielen zo zrakovej kôry v zadnej časti hlavy, ktorá bežne spracováva vizuálne informácie. Dobrovoľníci pod vplyvom drogy hlásili halucinácie, aj keď mali zatvorené oči, čiže obrazy sa im vynárali skôr z predstavivosti. S hlásenými halucináciami súvisel aj zvýšený prietok krvi vo vizuálnej oblasti mozgu.
Veci prišli na dôležitý paradox. Na jednej strane bol mozog v istom ohľade viac prepojený, na druhej strane sa niektoré siete úplne zrútili. To viedlo výskumníkov k novej teórii, ktorá chce vysvetliť halucinácie aj „pocit jednoty s vesmírom“, ktorý spomínajú niektorí užívatelia syntetickej drogy.
Obrázky dokázali, že niektoré oblasti mozgu, ktoré sa bežne zosieťujú, sú teraz akoby viac oddelené - vtedy užívatelia popisovali akési rozpúšťanie ega. "Táto skúsenosť je niekedy zasadená do náboženského alebo duchovného rámca a zdá sa, že niekedy je spojená so zlepšením pohody aj po tom, ako pominú účinky drogy," vysvetlil výskumník Robin Carhart-Harris.
Podľa výskumníkov by štúdia mohla otvoriť cestu LSD alebo príbuzným chemikáliám v liečbe duševných porúch, napríklad pri depresii.
LSD je ako Higgsov bozón
Vedúci výskumník štúdie David Nutt z Imperial College London potvrdil, že vedci čakali na tento moment pol storočia. "Toto je pre neurovedu to, čo Higgsov bozón pre fyziku častíc. Nevedeli sme, ako sa tieto efekty tvoria," povedal.
LSD sa prvýkrát syntetizovalo v roku 1938. V 50. a 60. rokoch mala droga veľký význam pre výskum v psychológii a psychiatrii.
Objavil ju náhodne švajčiarsky chemik Albert Hofmann. Keď experimentoval vo svojom laboratóriu, dostala sa mu zlúčenina náhodne cez prsty do tela. Keď sa na bicykli vracal domov, pochopil, že je pod vplyvom silného halucinogénu. Celý svet videl zdeformovane. "Mal som pocit, ako by som sa rozkladal za živa," povedal neskôr o svojom prvom kontakte s drogou.
Tajný projekt CIA
LSD sa snažili využiť na svoje ciele aj v CIA. V tajnom projekte MK-ULTRA chceli odhaliť spôsoby, ako ovládnuť psychiku človeka a takto odhaliť špiónov.
O pokusy s LSD sa snažili aj vo východnom bloku. V 50 až 70. rokoch ju skúšali dokonca sami na sebe československí psychológovia a psychiatri. Účinky potom popisovali svojim kolegom. Do výskumu neskôr zapojili vojakov, ale účinky sa testovali predovšetkým na filozofoch a umelcoch, ktorí mali podľa lekárov "otvorenú myseľ" a vedeli lepšie popísať halucinogénne stavy.
Z československých psychiatrických liečební sa LSD rozšírilo aj do bohémskej scény. V dokumentárnom filme LSD made in ČSSR sa objavila informácia, že drogu v mladosti užil terajší český prezident Miloš Zeman ale aj spevák Karel Gott.
