9 faktov, ktoré potrebujete vedieť o utečeneckej kríze v Európe
Utečenecká kríza, ktorú považujú za najhoršiu od druhej svetovej vojny, eskaluje už rok. Dôležitým míľnikom bol apríl 2015, keď sa v Stredozemí potopila loď s 800 líbyjskými migrantmi. Toto je deväť najdôležitejších vecí, ktoré o nej treba vedieť.
1. Utečenecká kríza sa dostala do centra svetovej pozornosti vlani v apríli, keď Taliansko požiadalo EÚ o zvolanie mimoriadneho summitu. Talianska žiadosť bola reakciou na smrť asi 1200 ľudí, ktorí zahynuli neďaleko líbyjského pobrežia pri snahe dostať sa do Európy.
2. V roku 2015 dorazilo do Európy podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu viac ako 1,1 milióna ľudí, väčšina z nich zamierila do Nemecka. Zhruba polovicu prichádzajúcich tvorili podľa IOM utečenci zo Sýrie, asi 20 percent bolo z Afganistanu a okolo sedem percent z Iraku.
Viac ako 58 percent migrantov tvorili muži, 17 ženy a 25 percent deti. Pri pokuse dostať sa do Európy podľa IOM zahynulo viac ako 3700 ľudí. Od začiatku roku 2016 dorazilo podľa IOM do Európy ďalších asi 173.000 utečencov.
3. Do jej uzatvorenia na prelome tohtoročného februára a marca bola najviac využívaná takzvaná balkánska trasa, ktorá viedla cez Turecko a grécke ostrovy, kam sa utečenci dostávali na člnoch cez Macedónsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko. Cieľovou krajinou bolo hlavne Nemecko.
Táto trasa viedla pôvodne cez Maďarsko, ktoré ale postavilo na svojich hraniciach so Srbskom a neskôr aj s Chorvátskom plot. Mnohé krajiny na tejto trase sprísnili kontroly na hraniciach a podmienky pre priznanie azylu.
9 faktov, ktoré potrebujete vedieť o utečeneckej kríze v Európe
4. Na balkánskej trase vyrástlo hneď niekoľko plotov. Tridsaťkilometrový plot na bulharsko-tureckých hraniciach sa začal stavať už v januári 2014. Tri metre vysoký plot opatrený ostnatým drôtom dokončili v júli 2014. Na začiatku minulého roka bulharská vláda rozhodla o jeho následnom predĺžení o ďalších 130 kilometrov, takže by plot mal stáť na 160 kilometroch z celkovej dĺžky 220 kilometrov bulharsko-tureckej pozemnej hranice. Momentálne je hotových takmer 100 kilometrov plotu.
Asi 175 kilometrov dlhý plot na maďarsko-srbkých hraniciach sa začal stavať vlani v júli a dokončený bol v polovici septembra 2015. Ďalšie štyridsaťkilometrový plot bol postavený aj na maďarsko-chorvátskych hraniciach a Maďarsko je podľa premiéra Viktora Orbána pripravené postaviť plot aj na hraniciach s Rumunskom.
Macedónsko začalo koncom novembra stavbu asi 50 kilometrov dlhého plotu na hranici s Gréckom, momentálne je postavených asi 30 kilometrov plotu. V novembri začala stavba plotu aj na slovinsko-chorvátskych hraniciach, celkovo by mal plot merať približne 80 kilometrov. V decembri začalo so stavbou krátkeho plotu na hranici so Slovinskom aj Rakúsko, ktoré je pripravené ho prípadne predĺžiť.
5. Takzvaná stredozemná trasa vedie z krajín ako je Líbya, Tunisko alebo Maroko cez Stredozemné more hlavne do Talianska. Ďalšími tranzitnými krajinami je Španielsko alebo Malta. Utečenci často vyplávajú na nekvalitných lodiach a niekoľko tisíc ich počas cesty za lepším životom zahynulo.
6. Najpočetnejšou skupinou na balkánskej trase sú Sýrčania, nasledujú utečenci z Afganistanu, Iraku a Pakistanu. Cez Stredozemné more putujú do Európy utečenci hlavne z Eritrey, Nigérie, Somálska a Sudánu. V prvej polovici minulého roka boli veľkou skupinou medzi utečencami tiež obyvatelia balkánskych krajín, hlavne z Kosova. Táto vlna ale opadla pre sprísnené azylové zákony v Nemecku.
7. Únijné krajiny sa vlani dohodli na mimoriadnom prerozdelení najskôr 40.000 a potom ďalších 120.000 sýrskych, irackých a eritrejských žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka. Doteraz ich podľa tohto pravidla bolo presťahovaných z preťaženého juhu EÚ hlavne na sever únie len niekoľko stoviek.
9 faktov, ktoré potrebujete vedieť o utečeneckej kríze v Európe
Hoci sa krajiny EÚ na prerozdelení dohodli napriek odporu Česka, Slovenska, Maďarska a Rumunska vlani v septembri, iba 15 členských štátov začalo mechanizmus uvádzať do praxe. Európsky parlament 12. apríla vyzval členské krajiny EÚ k solidarite, Európska komisia chystá zmenu pravidiel, podľa ktorých sa rozhoduje o žiadostiach o azyl.
8. Vyšehradská štvorka po februárovom rokovaní v Prahe podporila celoeurópske riešenie migračnej krízy, nerokovala však o záložnom pláne, ktorý počítal s uzavretím severnej hranice Grécka. Ministri vnútra krajín V4 už tento rok v januári opäť odmietli povinné kvóty pre prerozdeľovanie utečencov.
Česko by v rámci tohto programu malo do roku 2017 prijať 2691 Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov. Vlani do Česka nebol premiestnený žiaden žiadateľ o azyl, tento rok by ich ale podľa ministerstva vnútra mohlo prísť asi 900, zvyšok potom v nadchádzajúcom roku.
9. Najhlasnejším zástancom pomoci utečencom je nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá ale za to zožala kritiku aj v Nemecku, kde na ňu bolo podaných niekoľko žalôb za vlastizradu. Nemecko, kam vlani prišlo podľa oficiálnych štatistík takmer 1,1 milióna utečencov, ale pre nápor migrantov začalo čiastočne svoj postoj k utečencom meniť.
