Saddámovu superzbraň nemali ani Američania. Jej tvorca skončil neslávne

Nekompromisný kanadský vizionár

Kanaďan Gerald Bull bol popredný odborník na delostrelectvo. Prekážky vo svojom dlhoročnom výskume prekonával vďaka tvrdošijnej túžbe po vytvorení veľkého dela, ktoré by dokázalo vystreliť satelit až ku hviezdam.

Táto vízia v minulosti fascinovala ešte niekoho – románopisca Julesa Verna, ktorý vo svojom diele Cesta na Mesiac vystrelil svojich hrdinov až k našej obežnici.

Koncept bol šialený len na prvý pohľad. V prípade vyriešenia kľúčových problémov mohol znamenať revolúciu a mohol by nahradiť drahé a technicky náročné používanie rakiet. Keď štartuje raketa, spotrebuje veľké množstvo paliva. Bull veril, že princíp strieľania z pištole či dela sa dá úspešne používať v gigantickom meradle.

Dokázal strieľať do vesmíru

V 60. rokoch pracoval Bull na spoločnom americko-kanadskom projekte HARP, v ktorom modifikovali existujúce námorné delo tak, aby dokázalo vystreliť meteorologickú sondu až na suborbitálnu dráhu Zeme.

Kanón bol skutočne schopný vystreliť projektil do výšky 180 kilometrov nad zemský povrch, čo sa považuje ešte aj doteraz za rekord. Za hranicu vesmíru sa oficiálne považuje výška okolo 100 kilometrov.

Bull bol presvedčený, že jeho superdelo je cestou vpred, ale potreboval získať peniaze. Žiadna mocnosť však nemala záujem. Inžinier posadnutý svojou víziou sa vrhol do obchodu so zbraňami. Neváhal ich predávať aj do Juhoafrickej republiky, na ktorú OSN uvalilo zbrojné embargo. Dokonca skončil na pár mesiacov vo väzení a musel zaplatiť pokutu.

Milióny na projekt Babylon

Po tejto príučke sa presťahoval do Bruselu. Podporu pre svoj odvážny inžiniersky sen nedokázal nájsť u žiadnej západnej mocnosti, preto ho napokon zlákala ponuka od Saddáma Husajna.

Na začiatku 80. rokov inžiniera kontaktovala iracká vláda, aby pre ňu navrhol delostrelectvo, ktoré by bolo možné použiť v iracko-iránskej vojne. Práve vtedy zastával úrad ministra obrany ambiciózny Saddám Husajn. Na Irak a Saddáma sa vtedy ešte nepozeralo ako na závažný problém. Husajn sa chcel stať vodcom arabského sveta a pritom používať modernú technológiu. Naznačil Bullovi aj záujem o akýsi druh vesmírneho programu.

Irak sa rozhodol investovať 25 miliónov dolárov do Bullovho projektu Babylon.

Zámerom bolo vytvorenie funkčného vesmírneho dela. Projekt Babylon zahŕňal práce na troch kanónoch obrovských rozmerov: Dva väčšie s kalibrom 1 000 milimetrov sa volali Veľký Babylon, menšie delo s kalibrom 350 milimetrov dostalo názov Baby Babylon.

Veľmi dlhé a ťažkopádne

Plná dĺžka hlavne Veľkého Babylonu mala byť 156 metrov. Celkovo by vážil 1,5 tony. S takouto váhou by hlaveň nemohla byť mobilná, jednoducho ju museli pod uhlom 45 stupňov montovať na svah.

Veľký Babylón by zatienil svojimi rozmermi všetky doterajšie superdelá. Legendárna nemecká zbraň Tučná Berta z prvej svetovej vojny mala iba 5,8 metra, aj Bullovo delo z projektu HARP v 60. rokoch malo „len“ takmer 40 metrov.

Výpočty ukazovali, že Veľký Babylon by mohol vypáliť 600-kilogramový projektil na vzdialenosť 1 000 kilometrov, Kuvajt a Irán boli teda príliš blízke terče. Ponúkala sa aj možnosť strieľať vo vesmíru 200-kilogramové satelity.

Do vesmíru lacnejšie ako NASA

Experti narazili na problém, akým spôsobom zapáliť „náboj“. Keďže delo je príliš dlhé, nemal by horieť príliš rýchlo.

Ak by sa Bullovi podarilo vyriešiť tieto prekážky, Veľký Babylon by mohol byť veľmi lacnou alternatívou na vypúšťanie satelitov. Do vesmíru by vraj vedel dostať kilogram materiálu za 1 727 dolárov, čo je mnohonásobne menej v porovnaní s použitím rakety.

Bull si bol vedomý, že Irak by mohol superdelo používať nielen na vystreľovanie satelitov, ale aj na ich zostrelenie z orbity. Tam, kde videl Bull nástroj vesmírneho výskumu, videl Husajn superzbraň. Inžinier sa ospravedlňoval poukazovaním na vlastnosti superdela, ktoré sa zdalo byť pre vojenské operácie nepraktické.

Vďaka svojej obrovskej váhe a veľkosti sa nemohlo presúvať. Absencia mobility z neho robila ľahký cieľ pre letecké útoky, čiže ak by sa niekomu podarilo zacieliť, ľahko by sa dalo zničiť. Pri odpaľovaní by Veľký Babylon spôsobil otrasy podobné jadrovému výbuchu.

Iraku sa podarilo vyrobiť prototyp zbrane Baby Babylon s 45 metrovou hlavňou v roku 1989. Skúšky sa mohli začať. Komponenty pre superdelo Veľký babylon už vyrábali podniky vo Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Švajčiarsku a Taliansku. O rok sa Bullov sen skončil.

Vrah dolármi pohrdol

Keď Bull v roku 1990 vošiel do svojho bruselského apartmánu, zaznelo päť výstrelov. Tri guľky dostal do chrbta a dve zasiahli hlavu. Svedkovia sa nenašli a vrah zmizol bez stopy. New York Times informoval, že keď prišla polícia, našla zastrčený kľúč v bytových dverách a neotvorený kufrík s bankovkami v hodnote 20-tisíc dolárov.

Z Bullovej smrti začali obviňovať izraelskú rozviedku Mossad, ale nitky mohli viesť aj k USA, Južnej Afrike, či ku krutému Husajnovi.

Keď Irak napadol Kuvajt, skončila sa aj pasivita západných mocností voči Husajnovi. Po americkej invázii do Iraku vojaci našli veľké potrubie. Išlo o Bullovu oceľovú hlaveň, ktorou sa chcel dostať až ku hviezdam a Saddám ju považoval za tajnú zbraň, ktorou by mohol zničiť protivníkov. Inšpektori OSN nariadili jeho zničenie.

Na projekte superdela teraz spočíva stigma, ale stále sa nájdu odborníci, ktoré veria v tento spôsob vysielania satelitov do vesmíru. Na výskumných pracoviskách po celom svete sa táto technológia, len v menšom meradle, používa pre účely leteckého inžinierstva. Testuje sa tak napríklad vplyv rýchlo letiaceho vesmírneho odpadu na ochranné vrstvy satelitov.