Je voda tovarom či strategickou surovinou? Slovensko sa sporí s Úniou
Vláda Roberta Fica bude brániť ústavný zákaz vývozu vody, pre ktorý začala Európska komisia koncom minulého roka právne konanie voči Slovensku.
Ak Slovensko ustúpi, bol by to precedens
Slovensko od decembra minulého roka vedie s Európskou komisiu vážny právny spor o to, čo sa bude diať s pitnou vodou na Slovensku – či to bude tovar alebo to bude strategická surovina a národné bohatstvo, na ktoré sa budú vzťahovať úplne iné pravidlá. Na brífingu to uviedol predseda vlády Robert Fico. Zdôraznil, že v tomto spore Slovensko neustúpi. „Sme pripravení a cítime sa silní viesť právny spor o vodu s Európskou komisiou. Ide pre nás o zásadnú otázku,“ vyhlásil Fico.
„Ak by sme od svojho postoja pod tlakom Komisie odstúpili, znamenalo by to precedens, ktorý by sa netýkal len minerálnej vody na severnom Slovensku, ale týkal by sa predovšetkým bezprecedentných zásob pitnej vody, ktoré máme na Žitnom ostrove. Ak by sme tlaku Komisie ustúpili, výsledkom by bolo, že by mohlo dôjsť k neobmedzenému a neregulovanému vývozu pitnej vody ako suroviny,“ vyhlásil Fico.
Voda nemôže byť komerčný tovar, tvrdí Fico
Ako ho doplnil minister životného prostredia Peter Žiga, Slovensko nezakazuje vývoz vody ako taký, ale zakazuje vývoz vody do zahraničia v cisternách alebo potrubím. „Ak má nejaká spoločnosť záujem postaviť podnik, plničku, na území Slovenska, zamestnať našich ľudí, urobiť tu pridanú hodnotu, zaplatiť dane, tak takúto spoločnosť dokonca podporíme,“ uviedol pre médiá Žiga.
„Tvrdíme a budeme tvrdiť, že voda nemôže byť len obyčajný výrobok alebo komerčný tovar, s ktorým sa dá bežne nakladať. Chceme, aby EK rešpektovala, že pitná voda je národné dedičstvo, strategická surovina, národné bohatstvo,“ vysvetlil Fico postoj Slovenska s tým, že právny spor budeme viesť s plnou intenzitou. Premiér takisto avizoval, že pripravuje aj ústavný zákaz predaja poľnohospodárskej pôdy do zahraničia. Nechcel však predpovedať výsledok právneho sporu medzi Slovenskom a Komisiou, tvrdí však, že sa nedá vylúčiť, že okrem Slovenska aj iné krajiny budú tlačiť na Komisiu, aby uznala, že voda nie je len bežný tovar.
Spor s poľskou firmou skončil sťažnosťou
Premiér zároveň na brífingu pripomenul, že v decembri 2014 schválil parlament ústavný zákaz vývozu vody v cisternách či potrubiach do zahraničia. V januári nasledujúceho roka poľská firma požiadala o povolenie na vývoz, čo jej však neumožnili, keďže to bolo proti vtedy už platnej ústave. „Okamžite na to podala sťažnosť na Komisiu a tvrdí, že Slovensko porušuje slobodu voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu Únie,“ vysvetlil premiér.
Takisto uviedol, že už vtedy, opakovane varovali, že ak nebudú existovať pravidlá nakladania s pitnou a minerálnou vodou, môže dôjsť k nekontrolovanému vývozu vody do zahraničia. „Už vtedy sme mali informácie o nejakých pokusoch. Nestrieľali sme do vetra, čo potvrdzuje fakt, že na Európsku komisiu podala sťažnosť poľská firma, ktorá sa snažila cez potrubie vyvážať vodu zo Slovenska,“ dodal Fico s tým, že podobné informácie mali aj v súvislosti s pitnou vodu na juhu Slovenska.
Most: Dôležité je, ako téma vznikla
Podľa Mosta-Híd je dôležité pripomenúť, ako vznikla téma zákazu vývozu vody do zahraničia. "Bol to Ficov minister životného prostredia Žiga, ktorý priniesol do parlamentu návrh zákona umožňujúci vývoz vody do zahraničia. Po tom, čo sa spustila obrovská odborná a mediálna kritika, aj premiér Fico cúvol a prišiel s ústavným návrhom zákazu vývozu vody do zahraničia s jediným cieľom a to prekryť zlyhanie svojho ministra," uviedol šéf strany Béla Bugár vo svojej reakcii.
"Most-Híd pri hlasovaní o zmene ústavy jasne deklaroval, že takýto krok je úplne zbytočný a pre nápravu stačí zmeniť zlý zákon ministra Žigu. To by však musel premiér Fico verejne priznať, že bolo záujmom práve jeho ministra umožniť vývoz vody do zahraničia," dodal Bugár.
