Štyri veci, ktoré žiada Británia od Únie, inak hrozí odchodom
Občania Spojeného kráľovstva, ale aj obyvatelia ostatných 27 členských krajín EÚ s napätím očakávajú výsledky summitu EÚ. Od výsledku rokovaní premiérov a prezidentov totiž môže závisieť budúca podoba Únie.
Rokovania sú zamerané na úpravu vzťahov medzi EÚ a Britániou, ktorú do konca roka 2017 čaká povinné referendum o zotrvaní alebo odchode z Únie. Britský premiér David Cameron od zvyšku únie žiada štvorbodový balík reforiem, ktoré podľa jeho slov presvedčia Britov, aby nehlasovali za brexit - vystúpenie z EÚ.
Predseda Európskej rady Donald Tusk 2. februára zaslal do Londýna a následne aj do všetkých metropol EÚ odpoveď s návrhom na riešenie britských požiadaviek. Cameron ešte predtým vykonal sériu návštev členských krajín únie v snahe vysvetliť a obhájiť svoj uhol pohľadu. Referendu predchádzali zdĺhavé diplomatické a politické rokovania, ako však oznámil Tusk, stále nie je presvedčený, že sa podarilo odstrániť všetky názorové spory, a nevie zaručiť úspech summitu.
1. Suverenita
Británia sa v rámci tejto kapitoly usiluje zostať stranou od presadzovanej politiky "stále tesnejšej únie" a naznačuje, že nechce odovzdávať ďalšie právomoci do Bruselu. Cameron navrhol, aby národné parlamenty krajín EÚ mali väčší vplyv na vetovanie európskej legislatívy prichádzajúcej z Bruselu.
Návrh z Tuskovej dielne "nenúti" Britániu k hlbšej politickej integrácii, Londýn by však nemal brániť takejto integrácii medzi ostatnými členskými štátmi. Tusk zároveň navrhol mechanizmus "červenej karty", v rámci ktorej by 55 percent národných parlamentov mohlo spoločne zablokovať legislatívny návrh Európskej komisie.
2. Sociálne dávky
Vláda z Londýna chce pribrzdiť pracovnú imigráciu - argumentujúc, že zamestnanci z iných krajín únie sú záťažou pre domáci systém sociálneho zabezpečenia a zahlcujú britský pracovný trh.
Z hľadiska EÚ to bola najťažšia oblasť rokovaní, lebo sloboda pohybu občanov - aj za prácou do iných krajín - a rovnaké zaobchádzanie s nimi ako s domácimi štátnymi príslušníkmi je jednou zo základných slobôd v EÚ. Tusk v snahe vyjsť v ústrety Britom navrhol kompromisný text, ktorý predpokladá vznik "ochranného mechanizmu" na vyrovnanie sa s vysokým počtom pracovníkov z iných krajín EÚ. Londýnu by to malo umožniť obmedziť prístup zahraničných pracovníkov k sociálnym dávkam po dobu štyroch rokov, čo sa viacerým krajinám zdá príliš prísne. Pred summitom sa diplomati sporili aj o to, či sa toto pravidlo bude týkať iba novopríchodzích zamestnancov, alebo môže byť uplatnené aj retroaktívne.
Ďalším sporným bodom je britská snaha znížiť prídavky na deti pracovníkov z iných krajín EÚ, ak ich deti a rodiny nežijú v Británii. Tzv. indexácia detských prídavkov je podľa diplomatov priechodná, ale nesmie sa vzťahovať na iné sociálne benefity.
3. Ekonomické riadenie
Britská vláda s ohľadom na skutočnosť, že v Londýne je najväčšie finančné centrum Európskej únie, má obavy, že rozhodnutia prijaté krajinami rozrastajúcej sa eurozóny by mohli poškodiť jej záujmy. Británia si vybojovala výnimku, že nemusí prijímať euro.
Tusk v odpovedi Cameronovi navrhol mechanizmus, ktorý bude zohľadňovať názory krajín EÚ stojacich mimo eurozóny - a to v ekonomickej i finančnej oblasti. Tieto štáty však nebudú mať "právo veta" a ani nebudú môcť brzdiť rozhodnutia prijímané vnútri menovej únie.
4. Konkurencieschopnosť
Británia považuje jednotný trh EÚ za jeden z najatraktívnejších aspektov členstva v únii, Londýn však požaduje viac opatrení v prospech podnikania v Európe a ráznejšie odstránenie prekážok v oblasti konkurencieschopnosti.
Tusk vo svojej odpovedi na tento bod prisľúbil zníženie byrokracie v EÚ, ambicióznejšiu obchodnú politiku, podporu podnikania a vytváranie nových pracovných miest. S týmito cieľmi súhlasia všetky krajiny EÚ.