Bosna a Hercegovina požiadala o prijatie do Európskej únie
Bosna a Hercegovina odovzdala v Bruseli žiadosť o prijatie do Európskej únie. Predseda kolektívnej hlavy štátu Dragan Čović dúfa, že im bude rýchlo udelené postavenie kandidátskej krajiny.
Len začiatok dlhej cesty
Eurokomisár Johannes Hahn však upozornil, že plné členstvo Bosny nie je otázkou najbližších niekoľkých mesiacov či rokov. Zástupcovia EÚ zdôraznili, že krajina musí pokračovať v reformách. "Je to začiatok dlhej cesty," poznamenal eurokomisár s tým, že ľudia na západnom Balkáne by mali mať európsku perspektívu.
Podľa Berta Koendersa, ministra zahraničných vecí Holandska, podporujú súčasní členovia Únie vstup všetkých štátov z tejto oblasti. "Vítame, že Bosna sa vrátila k reformám, ktoré sú v integračnom procese zásadné," poznamenal Koenders. Práve ďalšie vierohodné pokračovanie reforiem je podľa neho kľúčové na to, aby mohli krajiny Únie brať bosniansku prihlášku vážne.
Pomôcť Balkánu stabilizovať sa
Český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek si myslí, že Bosna a Hercegovina patrí medzi krajiny Balkánu, ktorým by Únia mala dať perspektívu a pomôcť s ich konsolidáciou. "Viete dobre, že tam je viac krajín, ktoré túto pomoc nesmierne potrebujú. Migračné kríza je ďalší faktor, ktorý môže tú situáciu vyhrotiť," povedal minister novinárom. Úlohou krajín ako je Česko alebo ďalších krajín z východu a centrálnej časti EÚ je pomôcť Balkánu stabilizovať sa.
"Proces rozširovania je pre nás stále v hre," povedal Zaorálek. Čović pri odovzdávaní prihlášky pripomenul, že Slovinsko a Chorvátsko, teda ďalšie krajiny niekdajšej Juhoslávie, už v Únii sú. "Som si istý, že musíme urobiť ešte veľa," pripustil. Tento rok podľa neho Bosnu čaká zložitý rok nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v reformách.
"Ďalšou úlohou, dodatočnou záťažou, ktorá si vyžiada našu energiu, sú miestne voľby," poznamenal Čović. Voľby však podľa neho budú tiež príležitosťou ukázať občanom, že terajšie bosnianske vedenie to so zmenami v krajine myslí vážne.
Problematické etnické rozdelenie
Sarajevo o vstup do EÚ žiada po zdržaniach spôsobených naďalej viditeľným etnickým rozdelením. To je zjavné aj dve desaťročia po vojne, ktorá proti sebe postavila tri hlavné národy - Bosniakov (Moslimov), Chorvátov a Srbov.
Viac ako tri roky trvajúce konflikty si vyžiadali 100.000 mŕtvych, vyše dva milióny ľudí potom vyhnali z domovov. Bosna podpísala s EÚ stabilizačnú a asociačnú dohodu už v roku 2008, ale tá bola ratifikovaná až vlani v marci.
Únia k tomu pristúpila až potom, čo sa bosniansky parlament vo februári zaviazal vykonať Úniou požadované ekonomické a politické reformy. Ak žiadosť o členstvo Európska únia prijme, čakajú Bosnu roky náročných rokovaní. Pozorovatelia nepredpokladajú, že by táto bývalá juhoslovanská republika mohla vstúpiť do EÚ pred rokom 2025.