V Donbase sa opäť intenzívne bojuje, kyjevská vláda sa rúti do priepasti
Na východe Ukrajiny sa znova výrazne zvyšuje bojová aktivita oboch strán, do bojov sú údajne nasadené aj zbrane zakázané mierovými dohodami. Problémy majú aj v Kyjeve. Pre zostavenie novej vlády, ktorá by navrhla plán "ústupu od priepasti", sa vyslovil šéf ukrajinského parlamentu Volodymyr Hrojsman.
Desaťnásobné zvýšenie intenzity ostreľovania
Doneckí separatisti tvrdia, že intenzita bojov sa v posledných dňoch zvýšila desaťnásobne. O stratách na životoch sa správy nezmieňujú. Silné boje sa sústreďujú do okolia obce Zajcev, ktorá leží severne od strategického mesta Horlivka ovládaného povstalcami. Ukrajinský armádny analytik Dmytro Tymčuk oznámil, že vzbúrenci do bojov nasadili obrnenú techniku a mínomety kalibru 120 milimetrov, ktoré Minské mierové dohody zakazujú. Streľba je vedená aj z velkorážných guľometov a granátometov.
Podľa informácií zo štábu separatistov sa bojuje aj v bezprostrednom okolí Donecka, najmä pri obciach Pisky a Avdijivka. Šéf doneckých povstalcov Alexandr Zacharčenko agentúre DAN povedal, že intenzita ostreľovania sa v posledných dňoch zvýšila desaťnásobne.
"Provokujú nás, aby sme my začali paľbu a porušili prímerie," obvinil Zacharčenko veliteľa ukrajinskej armády. Povstalecký vodca pritom obvinil kontrolnú misiu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, že viní Kyjev z porušovania pokoja zbraní len veľmi neochotne.
Podľa neúplných údajov OSN zahynulo za bezmála dva roky bojov na východe Ukrajiny cez 9000 ľudí. Svoje obydlia opustili státisíce donbaských rodín.
Kríza v ukrajinskom parlamente
V ukrajinskom kabinete vznikla po oznámení rezignácie vplyvného ministra hospodárstva Aivarasa Abromavičiusa krízová situácia. Okrem Abromavičiusa, ktorý demisiu zdôvodnil blokovaním reforiem a rozrastajúcou sa korupciou, pohrozili v minulosti rezignáciou aj ministri zdravotníctva, poľnohospodárstva a infraštruktúry. Na zasadnutí vlády ale svoje plány odvolali. Podľa agentúry Reuters sľúbili, že na svojich postoch zotrvajú, ak sa podarí reformy presadiť bez politického zasahovania.
Abromavičius v rozhovore s agentúrou Reuters vyhlásil, že do vlády by sa mali dostať úplne noví ľudia s úplne iným myslením. Ministri a ich námestníci by mali byť len osoby, ktoré vstúpili do politiky až po zvrhnutí proruského režimu prezidenta Viktora Janukovyča predvlani vo februári. "Sme buď dva kroky od prielomu alebo dva kroky od problému. Reformy môžu byť len natoľko progresívne, nakoľko sú progresívni ľudia, ktorí ich vykonávajú," vyhlásil odstupujúci minister.
Vlády by sa podľa Abromavičiuse mala ujať "úplne technokratická vláda". Do jej čela by exminister postavil ministerku financií Nataliu Jareskovú. Američanka ukrajinského pôvodu, ktorá má skúsenosti z práce na ministerstve zahraničia USA, žije už dvadsať rokov na Ukrajine. Prezident Petro Porošenko ju v roku 2014 povolal do vlády spolu s niekoľkými cudzincami vrátane Abromavičiusa.
Jaceňuk v parlamente pripustil, že poslanci majú právo jeho vládu odvolať. "Máte ústavné právo hlasovať o nedôvere vláde. Ak získate dosť hlasov, čestne a hrdo odovzdáme novej vláde právomoci. Ak ale urobíte taký krok, bude to vaša zodpovednosť," povedal premiér. Dodal, že ak sa poslanci pokúsia o čiastkovú zmenu v zložení kabinetu, celá vláda odstúpi.
Korupcia na vysokých miestach
Abromavičius označil za iniciátora protireformného ťaženia poslanca Ihora Kononenka, blízkeho spolupracovníka prezidenta Petra Porošenka a podpredsedu parlamentnej skupiny hlavnej vládnej strany Blok Petra Porošenka. Podľa informácií ukrajinskej tlače sa Kononenko funkcie v parlamentnej frakcii dočasne vzdal, než sa Abromavičiusovo obvinenie prešetrí. Bývalý minister Kononenko ho obviňuje, že sa snaží do vlády dosadiť svojich ľudí s cieľom odčerpávať peniaze zo štátnych fondov.
"Čo sa stalo, je katastrofou pre celú krajinu," povedal novinárom poslanec Leonid Jemec z Jaceňukovej parlamentnej strany Ľudový front. "Ako môžeme teraz diskutovať s našimi západnými partnermi, keď minister označí vodcu prezidentskej parlamentnej frakcie za korupčníka? Kto s nami teraz bude rokovať?" povedal poslanec.
Podlomená ukrajinská ekonomika je závislá na podpornom programe, ktorý zostavili Spojené štáty, Európska únia a Medzinárodný menový fond. Šéfka MMF Christine Lagardeová na tlačovej konferencii vyhlásila, že fond je vývojom situácie na Ukrajine znepokojený. Zmeny v programe finančnej podpory ale neoznámila.
"Ak sú tie obvinenia podložené, je to nepochybne náznak, že protikorupčné kroky, ku ktorým sa vláda zaviazala, zatiaľ nefungujú. Tieto kroky je ale treba dôsledne uplatňovať, pretože vláda nie je zodpovedná len ukrajinskému ľudu, ale aj medzinárodnému spoločenstvu," povedala Lagardeová.