Najschátranejšou lokalitou je opustená stanica, rozhodli Bratislavčania
Občianska iniciatíva „Bratislava - mesto kde chcem žiť“ realizovala v januári na známej sociálnej sieti hlasovanie o tom, ktorý z tzv. brownfieldov (zanedbaných, nevyužitých priestorov) nepatrí do širšieho centra Bratislavy. Do ankety sa zapojilo viac ako 1 200 respondentov, ktorí z piatich vytipovaných lokalít vybrali Filiálku pri Račianskom mýte.
Spustnuté lokality uprostred mesta
Ľudia mohli známkami od 1 do 5 ohodnotiť okrem spomínanej Filiálky ešte Jaskový rad, Zimný prístav, Bývalé kúpalisko Lido – Einsteinova a pustnúci areál Jurkovičovej teplárne na Landererovej. Rebríček TOP 5 najhorších borwnfieldov v širšom centre Bratislavy pomáhal zostavovať architekt a urbanista Petr Žalman.
Pojmom brownfield sa označujú rokmi nevyužité, opustené miesta, ktoré časom chátrajú, sú neudržiavané a mnohokrát i nebezpečné. Tým, že sa nachádzajú v centre mesta, denne okolo nich chodia obyvatelia. „Vybrané lokality sa vyznačujú prázdnom, nevyužitou šancou dočasne sa postarať o opustené územie,“ hovorí architekt Peter Žalman o výbere. Dodáva, že by stačilo lokalitu hoci len upratať, vysadiť tam zeleň, urobiť ihrisko, niečo dočasné s odkazom: keď príde čas a prídu peniaze, postavíme tu niečo iné. „Mesto je ako taká skladačka a tieto schátrané miesta sú chýbajúce súčiastky nie dobre fungujúceho organizmu,“ hovorí.
Najschátranejšou lokalitou je opustená stanica, rozhodli Bratislavčania
Prečo vyhrala Filiálka
Filiálka je typickým reprezentantom opusteného miesta. Najhoršiu známku dostala opustená stanica, kde vlak nestál 20 rokov, podľa Žalmana kvôli sklamaniu ľudí, ktorí každú chvíľu čakali, že sa tam začne niečo diať, no zatiaľ je to len škaredé miesto s koľajnicami uprostred.
„Filiálka bola medializovaná ako takmer iste nová stanica pre rýchly vlak z Európy. A čo je tam dnes? Už sú dva roky od opustenia idey vlaku z Viedne do bratislavskej Filiálky a nič sa nedeje,“ hovorí architekt. „Ani mesto, ani štát - ministerstvo dopravy, to vôbec nezaujíma.“
Aj podľa výkonného riaditeľa Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) Juraja Suchánka je súčasný stav Filiálky dôsledkom toho, že už niekoľko desaťročí slúži najmä ako priestorová rezerva, bez jasného rozhodnutia o jej ďalšom využití. „Pre železnice, mesto, ale najmä pre obyvateľov z okolia by bolo vhodné, ak by bola ochota nájsť aspoň dočasné využitie tohto priestoru. Vzniknúť tu môžu ihriská, alebo aj podobný priestor ako Šafko s kontajnermi."
Odkiaľ by mala vyjsť iniciatíva na zmenu?
Podľa Juraja Suchánka z IUR, by iniciatíva na premenu brownfieldov mala vyjsť zo strany vlastníkov pozemkov v týchto lokalitách. „Prirodzeným motívom je snaha o zhodnotenie vlastného pozemku. Dotknuté sú nielen pozemky priamo na brownfielde, ale aj susedné pozemky, pre ktoré takéto lokality znamenajú zníženú kvalitu prostredia,“ hovorí sa dodáva: „Ak je iniciatíva od majiteľov nedostatočná, je vhodné, aby bolo aktívne aj mesto.“
Nezisková organizácia IUR združuje všetky profesie pôsobiace v oblasti urbánneho rozvoja a tvorby krajiny - architektov, inžinierov, projektantov, developerov, stavebné firmy, ale aj investorov, samosprávy a štátnu správu. Snaží sa o nájdenie dialógu medzi často protichodnými stranami.
Ako by takéto lokality využili inde?
Každému mestu vždy chýba zeleň, a zároveň potrebuje zahustiť svoju zástavbu. Časť voľných opustených miest by sa mala zazeleniť, časť zastavať. „Viedeň má iné meradlo, iné riadenie mesta, ale má tiež svoje problémy s developermi. Dôležitá je však ich inakosť v kultúre stavania a navrhovania zástavby, a tu sme ďaleko za Viedňou,“ hovorí Žalman.
„Ideálne by bolo spracovať nenáročné variantné štúdie, a potom vyvolať verejnú diskusiu. Výsledkom by mal byť scenár, čo chce, resp. odporúča verejnosť a odborníci. Nie ako je to bežné dnes, kedy vlastník developer naloží s územím tak, aby z neho vyťažil maximálny zisk,“ dodáva. Nemusíme sa vraj porovnávať s Viedňou. Stačí si položiť otázku: Vieme uviesť aspoň niekoľko príkladov transparentnej prípravy zástavby v Bratislave v posledných rokoch? Negatívnych príkladov je podstatne viac, nielen PKO.