Krvavý masaker z úsvitu dejín ukazuje, ako vyzerala prvá vojna
Obsidiánová armáda nemala zľutovanie a kedysi prosperujúce sídlo sa ocitlo v troskách. Zem bola posiata mŕtvolami, z ktorých niektoré niesli stopy po mučení. Všetko sa to však odohralo neuveriteľne dávno. Archeológovia našli v Afrike zrejme prvý dôkaz o vojne v ľudských dejinách.
Zabití v lagúne
V blízkosti afrického jazera Turkana sa našli stopy dávnej tragédie. Nájdené kostry jednoznačne hovoria príbeh o tom, že sa tu odohral masaker, možno jeden z najstarších svojho druhu v ľudských dejinách.
Konflikt sa odohral na brehu lagúny v kenskom Nataruku približne pred 9 500 až 10 500 rokmi. Rádiokarbónové datovanie urobilo z archeologického nálezu unikát, pretože podľa archeológov sa v Nataruku nachádza dôkaz prvého agresívneho konfliktu medzi ľudskými skupinami, ktorý môžeme považovať za predchodcu vojny.
Kostry z podobného obdobia, ktoré niesli znaky zranení, sa našli aj skôr. Výnimočný je fakt, že tentokrát nešlo o následky šarvátky či boja o nájdenú korisť. Útok nebol spontánny.
Telá neboli pochované, ale porozhadzované na plytčine tak ako zomreli. Zranenia utrpeli všetci bez ohľadu na pohlavie alebo vek.
"To čo vidíme na prehistorickom mieste Nataruk sa nijak nelíši od bojov, vojen a dobýjania, ktoré formovalo naše dejiny a naozaj smutne formuje naše životy aj naďalej," uviedla paleoantropologička Marta Mirazon Lahrová z Cambridgeskej univerzity.
Zviazali ich a mučili
Archeológovia identifikovali 27 obetí masakra. Osem z nich boli ženy, osem bolo mužov, u piatich sa pohlavie nedalo určiť. Našli sa aj ostatky šiestich detí. Dvanásť kostier bolo v relatívne kompletnom stave a desať z nich poskytlo jasný dôkaz, že zomreli násilnou smrťou.
Na kostiach vidno, že ľudia dostali tupé údery do hlavy, mali poškodené aj lícne kosti, zlomené ruky, kolená, rebrá, v lebke sa našli aj kúsky ostria. Štyri obete mali zviazané ruky - jednou z nich bola tehotná žena. Niektoré stopy zranení naznačujú systematické mučenie.
Kto boli vrahovia sa už nedozvieme, rôznia sa aj interpretácie príčin „prvej vojny“. Ľudia z Nataruku boli lovci a zberači. Očividne však nešlo o celkom mierumilovnú spoločnosť, ktorá nevedie agresívne výboje.
Krvavý masaker z úsvitu dejín ukazuje, ako vyzerala prvá vojna
Vyzbrojení do vojny
Spoluautorka výskumnej štúdie Marta Mirazon Lahr tvrdí, že vrahovia mali pri sebe zbrane, ktoré sa bežne nepoužívajú na lovenie a rybárčenie. Išlo o rôzne veľké palice, nože, šípy a oštepy.„Naznačuje to premyslenosť a plánovanie,“ tvrdí archeologička. Hroty boli vyrobené z obsidiánu, ktorý je v tejto oblasti vzácny, a preto sa uvažuje o tom, že útočníci boli z inej oblasti.
"Znamená to, že prostriedky ľudí z Nataruku boli v tom čase veľmi cenné a stálo za to o ne bojovať, či to už bola voda, sušené mäso alebo ryby, orechy alebo ženy a deti," domnieva sa. Zrejme sa pred aj 10-tisíc rokmi bojovalo z tých istých dôvodov ako v moderných dobách – pre kontrolu územia a získanie zdrojov.
Násilie podstatou človeka?
Nález kostí a ich interpretácia znamená pre niektorých expertov potvrdenie toho, že násilné správanie je v samotnej podstate človeka. "Táto práca je vzrušujúca a aspoň pre mňa naznačuje, že tento typ správania má hlbšie evolučné korene," tvrdí antropológ Luke Glowacki z Harvardovej univerzity. Podľa neho nie sme jediný vyspelý druh, ktorý má takéto správanie.
Naši blízki príbuzní, šimpanzy, pravidelne podnikajú smrtiace útoky. Keď chceme pochopiť spoločnosť lovcov a zberačov, často sa po príklady obraciame aj k pôvodným kmeňom, ktoré žijú v izolovaných oblastiach a bez moderných vymožeností. Podľa Glowackeho tradičné kmene v Novej Guinei tiež niekedy vedú intenzívne boje o územie a zdroje.