Pri Hejciach spomínali na najväčšiu leteckú tragédiu v dejinách Slovenska
Pietnou spomienkou spojenou s minútou ticha, zapálením sviečok a položením vencov si na vrchu Borsó a v maďarskej obci Hejce pripomenuli stovky ľudí desať rokov od najväčšej leteckej katastrofy v novodobých dejinách Slovenska.
Najčiernejší deň slovenskej armády
Vo štvrtok 19. januára 2006 vo večerných hodinách pri nej zahynulo 42 ľudí, prevažne vojakov. Obete si na mieste nešťastia prišli pripomenúť slovenský prezident Andrej Kiska, maďarský prezident János Áder, námestník generálneho tajomníka NATO pre operácie Patrick Turner, minister obrany Martin Glváč a vrchní predstavitelia Ozbrojených síl SR a Maďarska. Nechýbali ani zástupcovia armád ďalších krajín, záchranári, duchovní predstavitelia a príbuzní obetí. Na pietnej spomienke bol tak ako každý rok aj jediný vojak, ktorý haváriu prežil – Martin Farkaš. „Stále iba ťažko sa cez to dá preniesť. Nedá sa to zabudnúť a nechať tak. Je to strašné a čím ďalej, tým je to viac bolestivé, lebo stále viac chýba, keď človek sám cíti chorobu a potrebuje pomoc a on tu už nie je,“ povedala Helena Sigeľová, matka nebohého Igora Sigeľa, ktorý zahynul ako 33-ročný. Zanechal dve deti.
„Je to najväčšia tragédia v ozbrojených silách v našich dejinách a my sme sa tu zišli preto, aby sme povedali, že sme nikdy nezabudli a nikdy nezabudneme. Tú najväčšiu úctu, ktorú môžeme vzdať tým, ktorí tu zomreli, bude v tom, že budeme pokračovať v ich misii, snažiť sa o dobré Slovensko a budeme budovať dobré meno krajiny doma aj v zahraničí,“ uviedol po pietnej spomienke prezident Andrej Kiska, ktorý sa zároveň poďakoval obyvateľom obce Hejce nielen za ich obetavú pomoc pred desiatimi rokmi, ale aj za ich starostlivosť o pamätník a ústretovosť, ktorú prejavujú pri návštevách pozostalých.
„Je to skutočne najčernejší deň v novodobej histórii Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý ukazuje černejšiu stránku vojenského života. Je našou absolútnou povinnosťou sa tu každoročne stretávať a povedať rodinným príslušníkom, pozostalým, priateľom, ďakujeme vám. Myslím si, že sme im to dlžní,“ dodal minister obrany Martin Glváč. „Tí, ktorí tragicky zahynuli pred desiatimi rokmi, zaplatili najvyššiu cenu. Ich strata ostáva najväčšou stratou v histórii operácie KFOR. Dnes si pripomíname ich pamiatku a budeme v tom pokračovať,“ zdôraznil počas pietneho aktu námestník generálneho tajomníka NATO pre operácie Patrick Turner.
Pri Hejciach spomínali na najväčšiu leteckú tragédiu v dejinách Slovenska
Košice na dohľad
Jediný preživší tragického letu Martin Farkaš aj po desiatich rokoch hovorí, že na tragickú noc sa zabudnúť nedá. „Mne sa to zdá veľmi nespravodlivé, lebo je to desať rokov a ja si žijem svoj život. Mám rodinu, krásnu dcéru a všetci ostatní zomreli a nemali možnosť žiť takto ďalej. Ani neviem, ako sa mám hnevať,“ povedal s tým, že na kamarátov, ktorých stratil, sa snaží spomínať len v dobrom a nemyslieť na to, čo sa stalo na kopci Borsó. Farkaš ostal v službách ozbrojených síl. Aktuálne pracuje v Bratislave a pracuje na oddelení zaoberajúcom sa financovaním zahraničných operácií a misií.
Tragická havária slovenského vojenského lietadla AN-24 sa stala 19. januára 2006, keď už boli Košice na dohľad a lietadlo sa chystalo na pristátie. Zachytilo však vrcholky stromov na vrchu Borsó a zrútilo sa na zem. Na palube lietadla bolo 43 príslušníkov slovenského kontingentu, ktorí sa vracali z Kosova z mierovej misie KFOR v bývalej Juhoslávii. Pri nešťastí zahynulo 42 ľudí. Hlavnou príčinou havárie lietadla bolo pravdepodobne zlyhanie posádky lietadla. Pri klesaní podľa oficiálnych výsledkov vyšetrovania nevyužila prístroje, ktoré mala k dispozícii na palube a nedodržala bezpečnostnú výšku lietadla nad terénom. Analýza nepotvrdila zlyhanie leteckej techniky. Keďže chýbajú objektívne dôkazy, nemohla byť príčina nehody jednoznačne potvrdená.
Na vrchu Borsó pripomína tragické nešťastie pamätná tabuľa zasadená do prírodného balvana a 42 drevených stĺpov s menami obetí na mieste pádu lietadla. V obci Hejce umiestnili obetiam havárie pomník.
Lajčák odhalil v Kosove pamätník
