Trápi vás alergia? Viniť môžete aj neandertálcov
V dávnej minulosti mali neandertálci a predchodcovia moderného človeka vášnivú aférku. Nezostala bez následkov.
Menší ale robustnejší
Neandertálci sa pôvodne vyvinuli v Európe a na Blízkom Východe a v týchto oblastiach aj zostali žiť. Predchodcovia moderného človeka prišli z Afriky až neskôr. Obe skupiny museli obývať spoločný priestor minimálne tisícky rokov. Dlho bolo otázkou, čo sa s neandertálcami stalo, zničila ich zmena prostredia či ich vyhubil moderný človek? Časť odpovede už poznáme. Oba ľudské druhy sa párili a časť z neandertálcov v nás prežila dodnes.
Hoci súčasná veda považuje neandertálcov za slepú vývojovú vetvu, DNA moderného človeka stále obsahuje stopy po neandertálskom genóme. Náš vyhynutý príbuzný bol menší ako moderný človek, zato veľmi robustný. Veľký vystupujúci nos pomáhal zohrievať vzduch v ťažkej dobe ľadovej pred vstupom do priedušiek, charakterizovali ho aj veľké nadočnicové oblúky a bezbradá dolná čeľusť.
V neafrickej populácii mohlo doteraz zostať z neandertálskeho genómu až približne 6 percent. Sám pračlovek Ötzi ho mal takmer 5 percent.
Odolnosť proti miestnym hrozbám
Na základe genetického výskumu naisto vieme, že oba ľudské druhy sa premiešavali. Ľudia prichádzajúci z Afriky sa práve na území Eurázie stretli s neandertálcami. V tvrdých podmienkach sa snažili prežiť a na to potrebovali získať odolnosť voči existujúcim chorobám a vírusom. Stopy po vzájomnom kontakte sa už mnohokrát stali predmetom bližšieho bádania.
"Prispôsobiť sa môžete mutáciami, alebo krížením s miestnou populáciou. Takto môžete získať niektoré uspôsobenia zadarmo," vysvetlila Janet Kelso z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Planca v Lipsku. Homo sapiens prežili a prispôsobili sa tak, že si, prirodzene nevedomky, vybrali druhú možnosť. Sexuálny styk s neandertálcami z nich urobil víťazov evolučných pretekov.
Genetický materiál z kríženia druhov zostal v človeku doteraz. Získali sme tri gény, ktoré podporili imunitný systém a človek sa vďaka nim stal odolnejší. Tieto gény zrejem pomohli ľuďom v boji proti mikrobakteriálnej infekcii, s ktorou už neandertálci nemali problém.
Druhá strana mince
Daň za získanie výhody od neandertálcov platíme doteraz. Vedci sa domnievajú, že sex medzi neandertálcom a predchodcom človeka by mohol byť jednou z príčin alergií, ktoré sa tak veľmi rozmohli v modernom svete.
Slzenie, kýchanie, svrbenie, alergická nádcha alebo astma – za tým všetkým môžu byť neandertálske gény. Imunitný systém ľudí, ktorí zdedili takúto genetickú výbavu, reaguje príliš precitliveno na cudzie podnety ako je zvieracia srsť alebo peľ.
Skúmanie vplyvu DNA neandertálcov nie je zďaleka ukončené. Ovplyvnili imunitný systém, to, ako dnes vyzeráme a zrejme aj mnoho iných vecí. "Myslím si, že skutočne ide len o špičku ľadovca. Párenie sa s neandertálcami dnes ovplyvňuje všetky charakteristiky," vysvetlil Josh Askey z Washingtonskej univerzity.