Asýrskych kresťanov čakajú azylové pohovory, navštívil ich aj Kiska
Všetkých 149 asýrskych kresťanov z Iraku, dočasne umiestnených v záchytnom tábore v Humennom, úspešne prešlo zdravotnou karanténou, ktorá potvrdila, že sú zdraví. Preto sa s nimi začínajú azylové pohovory, aby im mohol byť udelený azyl z humanitných dôvodov.
Ovládajú základy slovenčiny
Ako informoval riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra Bernard Priecel, počas mesiac trvajúcej karantény sa žiadatelia o azyl venovali výučbe slovenčiny a získavali informácie o Slovensku, viedli pohovory s psychológmi, pripravené pre nich boli tvorivé dielne a zabezpečená najmä práca s deťmi. Až do skončenia zdravotnej karantény utečenci nesmeli opustiť azylové zariadenie, počas pohovorov už bude režim voľnejší a budú dostávať priepustky. „Azyl by mali dostať všetci Iračania, keďže sme si vybrali tých, ktorým chceme z humanitných dôvodov poskytnúť ochranu,“ informoval Priecel.
Utečencov navštívil aj prezident Andrej Kiska, ktorého potešilo, že mnohí z nich už majú základy slovenčiny. Poukázal na ťažkú situáciu, v ktorej sa utečenci ocitli a zaželal im, aby sa čím skôr zo Slovenska stal ich druhý domov. „Na začiatku je nedôvera, obava. Keď si ale naši ľudia zvyknú a uvidia, aké rodiny prišli, tak vždy dokážeme ukázať naše dobré slovenské srdce a dokážeme pomôcť,“ uviedol Kiska. Zároveň poďakoval premiérovi, ministrovi vnútra a migračnému úradu, ako aj predstaviteľom neziskových organizácií a cirkví za to, že Slovensko pomohlo a ukázalo dobrú tvár krajiny.
Ľudia z rozličných spoločenských vrstiev
V skupine utečencov, ktorí hľadajú azyl na Slovensku, je aj Roony Khoshaba Al-Belaty. Na Slovensko prišiel s manželkou, dvoma dcérami a synom. „Sme veľmi radi, že sme tu a chceme sa každému poďakovať. Ľudia, s ktorými sme sa stretli, nás majú radi, starajú sa o nás skutočne ako o ľudí. To nám v našej krajine chýbalo,“ povedal. Podmienky vo svojej rodnej krajine označil za veľmi ťažké. Dodal, že len ťažko si tam vie predstaviť stabilný život, situácia sa podľa neho každým dňom zhoršuje. „Je to momentálne najnebezpečnejšia krajina na svete. Sú tam bezpečnostné problémy, vojna, veľa miest je v područí tzv. Islamského štátu. Vyplývajú z toho aj ekonomické problémy,“ dodal Al-Belaty, ktorý predtým pracoval ako staviteľ a konštrukčný inžinier.
Ako uviedol kňaz Peter Brenkus, ktorý vedie Občianske združenie Pokoj a dobro, medzi utečencami sú ľudia z rozličných spoločenských vrstiev - úradníci, učitelia, IT odborníci, veterinár, viacero remeselníkov. Veľa je najmä mladých ľudí, ktorí musia dokončiť svoje vzdelanie a tretinu tvoria deti do 15 rokov. „Sú veľmi šikovné. Už teraz mi plynule po slovensky dokázali povedať niekoľko viet a odpovedať na to, čo som sa ich po slovensky pýtal. Verím, že sa rýchlo adaptujú a som presvedčený, že tí starší si nájdu uplatnenie na pracovnom trhu,“ uviedol Brenkus.
Podľa hovorcu ministerstva vnútra Ivana Netíka práve v spolupráci s Nitrianskou diecézou a OZ Pokoj a dobro bude rezort hľadať také riešenie, aby sa azylanti začali postupne začleňovať do spoločnosti, v závislosti od toho, ako budú na to pripravení a podarí sa im nájsť prácu. „Integrácia potrvá šesť mesiacov až dva roky v závislosti od toho, ako rýchlo sa naučia po slovensky,“ uviedol Netík.
Hrozila by im smrť
Skupina 149 asýrskych kresťanov priletela z Iraku na Slovensko vlani 10. decembra. Jej členovia pochádzajú z Asýrie, z oblasti Iraku pri meste Mosul, ktoré obsadil tzv. Islamský štát a kresťanov z neho vyhnal. Prijatie kresťanských rodín je súčasťou dobrovoľného príspevku Slovenska k riešeniu migračnej krízy. Príprava na presťahovanie trvala 15 mesiacov.
Na Slovensko prišlo 25 kresťanských rodín, medzi ktorými sú dospelí muži, ženy, deti aj starší ľudia. Skupinu tvoria preverení ľudia, ktorí 15 mesiacov žili v kláštore, no v prípade zotrvania by im hrozila smrť. Ide o prvú a jedinú skupinu utečencov, ktorú Slovensko prijalo.
V Humennom je aktuálne umiestnených aj ďalších 85 utečencov zo Somálska, Sudánu a Libanonu. Táto skupina ale neostáva na Slovensku. V rámci humanitárneho transferu Slovensko zabezpečuje ich pobyt počas šiestich mesiacov a následne sú presídlení do iných krajín, najmä Spojených štátov amerických.