Quentin Tarantino chce zinscenovať film Osem hrozných
Americký režisér a scenárista Quentin Tarantino by rád priniesol svoj film Osem hrozných na divadelné dosky. Päťdesiatdvaročný filmár to povedal počas diskusie s ďalšími režisérmi, ktorú organizoval magazín The Hollywood Reporter.
Desať filmov
“Chcel by som urobiť divadelnú adaptáciu filmu Osem hrozných, pretože sa mi páči predstava, že by iní herci dostali možnosť zahrať si postavy z neho. Chcel by som vedieť, čo by z toho bolo,” povedal rodák z mesta Knoxville v Tennessee.
Ako tiež prezradil, pravdepodobne nakrúti celkovo desať filmov. “Preto ich rátam. Ostávajú mi dva,” povedal. Na otázku, aké sú jeho plány do budúcnosti, ktorú mu položil Ridley Scott, odpovedal, že sa okrem divadla chce venovať písaniu románov.
Samuel L. Jackson i Kurt Russell
Spomínaná snímka Osem hrozných sa do slovenských kín dostane 7. januára. Tarantino sa okrem réžie postaral aj o scenár diela. Ten bez jeho dovolenia zverejnili začiatkom minulého roka na internete, čo filmára tak rozzúrilo, že chcel na niekoľko rokov pozastaviť práce na filme. Napokon ale zmenil názor.
Titul v USA uviedli v limitovanej distribúcii 25. decembra. Vo filme si zahrali Samuel L. Jackson, Kurt Russell, Bruce Dern, Walton Goggins, Demián Bichir, Tim Roth, Michael Madsen a Jennifer Jason Leigh. Film si vyslúžil nominácie na Zlatý glóbus za pôvodnú hudbu, o ktorú sa postaral Ennio Morricone, a za scenár. Na toto ocenenie nominovali aj Jennifer Jason Leigh.
Quentin Jerome Tarantino je držiteľom Oscara za scenár kultovej snímky Pulp Fiction: Historky z podsvetia (1994). Na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied ho nominovali tiež za réžiu tohto filmu a za scenár a réžiu snímky Nehanební bastardi (2009). V roku 2013 si na konto pripísal Zlatý glóbus a Oscara za scenár westernu Divoký Django z roku 2012. Okrem toho má na konte i filmy Gauneri (1992), Jackie Brownová (1997), Kill Bill (2003, 2004) a Grindhouse: Auto zabijak (2007), pričom sa podieľal aj na snímkach Štyri izby (1995) a Sin City - mesto hriechu (2005).
