Červení trpaslíci vraj môžu byť pre život skôr skazou, než nádejou
Malé, relatívne chladné hviezdy, známe ako červení trpaslíci, môžu znamenať skôr skazu ako nádej pre existenciu mimozemského života. Podľa serveru Space.com k tomuto názoru dospel tím odborníkov, ktorý k veľkému prekvapeniu objavil takéto vesmírne teleso, ktorého erupcie sú 10.000 krát silnejšie, než aké prebiehajú na Slnku.
Obrovská radiácia
Tak masívne výrony radiácie môžu potlačiť alebo vážne narušiť vývoj života na planétach obiehajúcich túto hviezdu. Ak majú aj ďalší červení trpaslíci tak intenzívne žiarenie, mohlo by to znamenať, že vznik života vo vesmíre je menej pravdepodobný, ako dúfajú optimistickí vedci, myslí si Peter Williams z Harvardského astrofyzikálneho strediska.
"Keby sme žili okolo nejakej takej hviezdy, nemali by sme žiadne satelitnej komunikácie. Vlastne by bolo vôbec mimoriadne ťažké, aby sa v takom prostredí vyvinul život," uviedol Williams, ktorý stojí na čele vedeckého tímu, ktorý červeného trpaslíka s mohutným žiarením skúma pomocou masívneho rádioteleskopu ALMA (Atacama Large Millimeter / Submillimeter Array) v Čile. Objekt záujmu tejto skupiny expertov má menej ako jedno percento hmotnosti Slnka a nachádza sa v súhvezdí Pastiera vo vzdialenosti približne 35 svetelných rokov od Zeme.
Môžu hostiť život?
Pokiaľ by takéto silné žiarenie ako táto hviezda vydávali všetci červení trpaslíci, bola by to veľmi zlá správa pre možnosť rozvoja života v našej galaxii. Sú totiž najpočetnejším typom hviezd vo vesmíre. V Mliečnej dráhe tvoria 75 percent všetkých hviezd.
Od tej doby, čo teleskop Kepler amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír objavil okolo červených trpaslíkov planéty, diskutuje sa o tom, či môžu hostiť život. Aby na ich povrchu mohla byť tekutá voda, čo je nevyhnutná podmienka pre rozvoj života, musí takáto planéta krúžiť okolo menej jasného červeného trpaslíka v menšej vzdialenosti, než obieha Zem okolo Slnka.
Táto oblasť je známa ako obývateľná zóna. Ale táto malá vzdialenosť znamená pre planétu riziko plynúce z erupcií na hviezde a výronov koronálnej hmoty, z výbuchov nabitých častíc, ktoré z hviezdy prúdi.
Hustá atmosféra
Ak sa radiácia dostane na povrch planéty, môže byť zničujúca pre vývoj akéhokoľvek tamojšieho života. Zem má hustú atmosféru, ktorá väčšinu slnečného žiarenia blokuje, ale radiácia pri obiehaní červeného trpaslíka v príliš veľkej blízkosti by mohla takýto typ ochrany roztrhať.
Podmienky navyše zhoršuje mimoriadne intenzívna aktivita zistená okolo veľmi chladného červeného trpaslíka študovaného Williamsovým tímom. "Je to ako žiť v Tornado Alley (oblasť častého výskytu tornád) v USA. Vaše miesto pre vás znamená väčšie nebezpečenstvo mohutných búrok," vysvetľuje Williams. "Planéta vyskytujúca sa v obývateľnej zóne pri takejto hviezde by bola zmietaná búrkami oveľa silnejšími, než aké dokáže vyvolať Slnko," dodáva.