Paralyzovalo Poľsko ústavný súd? Vláda hovorí o reforme, opozícia o prevrate
Dolná komora poľského parlamentu schválila hlasmi konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť a ďalších troch poslancov novelu zákona o ústavnom súde, ktorá podľa jej kritikov túto inštitúciu úplne paralyzuje.
Zmeny v rozhodovaní súdu
Po búrlivej rozprave podporilo novelu 235 poslancov Sejmu, 181 bolo proti a štyria sa zdržali hlasovania, informovala televízia TVN24. Vládnuca strana Právo a spravodlivosť, ktorá zmeny presadzovala, tvrdí, že chce reformovať súd stále riadený "kamarátmi" predchádzajúcej vlády.
Opozícia naopak považuje zákon za protiústavný a za pokus paralyzovať a "zničiť" ústavný súd. Podľa exministra pre správu a digitalizáciu Andrzeja Halického z liberálnej Občianskej platformy dochádza v Poľsku k "plazivému prevratu". PO oznámila, že novelu napadne na ústavnom súde.
Novelu prerokujú najprv výbory hornej komory parlamentu a následne zrejme aj celý Senát. Po schválení v Senáte, kde má PiS po októbrových voľbách tiež absolútnu väčšinu, musí novelu podpísať prezident a potom ju zverejnia v úradnom vestníku, čím okamžite nadobudne účinnosť. Jednou zo zmien bude to, že rozhodnutia bude musieť prijímať najmenej 13 z 15 sudcov, a to dvojtretinovou väčšinou namiesto doterajšej jednoduchej. Doteraz väčšinu rozhodnutí prijímalo päť sudcov, dôležité prípady si vyžadovali prítomnosť aspoň deviatich sudcov.
Kritika európskych inštitúcií
Vyvstali obavy, že práca súdu, ktorý čelí asi 200 nevybaveným prípadom, sa tým ešte viac spomalí alebo zablokuje. Navyše PiS presadila do ÚS piatich "svojich" sudcov namiesto tých, ktorých v októbri zvolil dosluhujúci parlament. Ďalšia zmena sa týka disciplinárneho konania voči sudcovi, ktoré sa bude môcť na základe novely začať nielen na žiadosť senátu ÚS, ale už aj na podnet predsedu ÚS alebo ministra spravodlivosti. Naopak, navrhovatelia ustúpili od myšlienky, aby namiesto prezidenta skladal predseda ÚS sľub do rúk predsedu parlamentu.
Uplynulé dva víkendy sa v Poľsku uskutočnili masové demonštrácie prívržencov i odporcov novej vlády. Kroky kabinetu Beaty Szydlovej, ktorý uskutočňuje rozsiahle personálne výmeny v štátnych podnikoch, tajných službách, armáde a ďalších bezpečnostných zložkách vrátane Expertného centra kontrarozviedky NATO prevádzkovaného Slovenskom a Poľskom, vyvolali obavy aj kritiku európskych inštitúcií.
Predsedníčka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Anne Brasseurová varovala poľských zákonodarcov pred unáhlenými krokmi, ktoré budú mať za následok "ďalekosiahle obmedzenia týkajúce sa súdnictva". Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn ako predstaviteľ krajiny, ktorá v súčasnosti predsedá v EÚ, Varšave odňatím dokonca pohrozil hlasovacieho práva v Únii.