Smer-SD nepodporí dohodu ACTA v jej súčasnej podobe

Štáty únie, ktorým sa ACTA nepozdáva, by sa podľa neho mali obrátiť na Európsku komisiu so žiadosťou o záväzný právny výklad. "Ak definitívne vylúči všetky pochybnosti, môžeme sa baviť ďalej," priblížil Fico.

Smer-SD podľa svojho predsedu chápe a rešpektuje, že duševné vlastníctvo si vyžaduje určitú mieru ochrany. Pripustil pritom, že na Slovensku sú s ochranou duševného vlastníctva problémy. Podľa neho ide predovšetkým o priemyselnú špionáž, ktorej výsledky sa potom "realizujú v iných krajinách a pod inou značkou". Navrhovaná dohoda ACTA je však podľa Fica problematická, pretože zasahuje do ľudských práv. Ako príklad uviedol, že na hraniciach by ACTA mohla zaviesť tvrdé opatrenia, kedy by poverené inštitúcie mohli kontrolovať telefóny či laptopy. Fico to nazval "prelomom do súkromných informácií". Za ďalšie kontroverzné body označil, že dôkazné bremeno je na žalovanom, čo je presne naopak ako pri trestnom práve.

Poslankyňa europarlamentu Monika Flašíková-Beňová tiež upozornila, že proces vzniku ACTA bol netransparentný už od začiatku. Hoci dohoda sa začala formovať už v roku 2008, Európsky parlament ju dostal k dispozícii až v lete roku 2011. Aj to však išlo iba o text zmluvy, chýbali protokoly, ktoré sú podľa Flašíkovej-Beňovej akýmisi vykonávacími predpismi. Stále ostávajú utajené. Vo februári by dohodu ACTA mali prerokovať tri výbory europarlamentu a vzápätí v júni k nej zaujme stanovisko plénum. "Dúfam, že ju zamietne ako celok," povedala europoslankyňa a dodala, že čoraz viac poslancov sa stavia k dohode odmietavo. Okrem socialistov ide aj o zelených či liberálov.

Fico opätovne vyhlásil, že dohoda má aj sociálny aspekt. Ako zopakoval, množstvo hudobných či filmových diel je pre Slovákov cenovo nedostupné. Podľa neho je nemysliteľné, aby za neúmyselné nahratie filmu či pesničky, z ktorej majú pôvodní autori "neuveriteľné honoráre" má mať niekto problémy až v rovine trestno-právnej.

Sociálnu optiku odmietol minulý týždeň riaditeľ autorskej spoločnosti LITA Ľubomír Fifík. Podľa neho, "miešať do tejto diskusie sociálnu demagógiu, hraničiacu so skrytým ospravedlňovaním zlodejstva považujem za nezodpovedné a v istom zmysle až nebezpečné." "Ktovie, ako by sa komukoľvek páčilo, keby sa do jeho bytu nasťahovali bezdomovci a vzhľadom na ich sociálnu situáciu začali bez jeho súhlasu používať jeho majetok," poznamenal Fifík.

Obchodná dohoda ACTA si podobne ako podobná americká zmluva SOPA kladie za cieľ bojovať proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných alebo filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových odevov a podobne. Zavádza zodpovednosť pre poskytovateľov pripojenia odtajniť medzinárodným orgánom informácie o jednotlivých užívateľoch či weboch, ktoré by autorské práva porušovali. Hriešnikov by tak bolo možné stíhať oveľa jednoduchšie než v súčasnosti. Obsahuje však viaceré sporné body, ktoré by podľa odporcov viedli k obmedzeniu slobody, cenzúre internetu či šikane na hraniciach. Príkladom môže byť zavedenie nového práva pre colníkov, ktorí by tak mohli skontrolovať počítače či hudobné prehrávače, či je všetok obsah v nich legálny.

V japonskom Tokiu dohodu ACTA 26. januára podpísali zástupcovia 22 krajín EÚ. Pridali sa tak k signatárom, ktorí ACTA podpísali už v októbri minulého roka. Konkrétne išlo o USA, Kanadu, Mexiko, Austráliu, Nový Zéland, Japonsko, Južnú Kóreu, Singapur a Maroko. Opatrenia obsiahnuté v zmluve zatiaľ nenadobúdajú právnu platnosť, musí ich schváliť Európsky parlament. Slovensko sa k signatárom zatiaľ nepripojilo. V Poľsku po protestoch verejnosti premiér Donald Tusk pozastavil proces ratifikácie.