Štatistici majú nové čísla. Klesla nezamestnanosť, zrýchlilo aj hospodárstvo

Rast zamestnanosti na Slovensku pokračoval aj v 3. štvrťroku tohto roka. Medziročne sa zrýchlil o 0,7 percentuálneho bodu na 2,5 %. Počet pracujúcich sa tak zvýšil o 58.500 osôb na 2,4 milióna osôb.

Nižší počet podnikateľov so zamestnancami

Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 2. štvrťroku tohto roka vzrástla o 0,4 %, teda o 10.200 osôb. Vyplýva to zo zverejnených údajov Štatistickým úradom. Pod rast celkovej zamestnanosti sa podpísalo najmä zvýšenie počtu zamestnancov, a to o 60.400 osôb na 2,06 milióna. Pokles počtu podnikateľov o 4200 na 361.800 osôb spôsobil nižší počet podnikateľov so zamestnancami o 5600 osôb na 71.500 ľudí. Naopak, počet podnikateľov bez zamestnancov vzrástol o 1300 osôb na 290.200 osôb.

Ako ukázali štatistiky, nové pracovné príležitosti vznikali najmä v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb. V úhrne za celý priemysel zamestnanosť vzrástla o 50.400 osôb, z toho v priemyselnej výrobe o 54.100 osôb. Počet pracujúcich v sektore služieb sa zvýšil o 26.000 na 1,4 milióna osôb. Z jednotlivých odvetví najviac vzrástol počet pracovných príležitostí v obchode. Negatívny trend vývoja zamestnanosti pretrvával v stavebníctve, kde sa počet pracujúcich znížil o 9900 ľudí.

Vekové zloženie trhu práce sa zmenilo

Miera zamestnanosti ľudí vo veku 20 až 64 rokov medziročne vzrástla o 1,6 p.b. na 67,9 %. "Bola to najvyššia hodnota za posledných sedem rokov. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,5 p. b. na 75,4 % a žien o 1,8 p. b. na 60,5 %," vyčíslil Štatistický úrad.

Vekové zloženie trhu práce sa zmenilo vďaka prírastkom pracujúcich vo všetkých vekových kategóriách. Najviac v prospech pracujúcich vo veku 25 až 34 rokov s medziročným prírastkom 23.500 osôb. Z hľadiska pohlavia v tejto vekovej kategórii najviac pribudlo pracujúcich mužov. Počet pracujúcich sa znížil len v prípade mužov vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov.

Darilo sa všetkým krajom

Rast počtu pracujúcich a miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Bratislavský kraj dosiahol najvyššiu mieru zamestnanosti, ale zaznamenal jej druhý najpomalší rast.

V priemere za 1. až 3. štvrťrok tohto roka vzrástla celková zamestnanosť o 2,6 % na 2,4 milióna osôb. V zahraničí pracovalo krátkodobo 153.700 ľudí. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2014 ich počet vzrástol o 13,5 %. Medzi migrantmi prevládali pracujúci v priemyselných odvetviach a v stavebníctve. Z európskych krajín najviac slovenských občanov pracovalo v Rakúsku a v Českej republike.

Darilo sa priemyslu aj doprave

Priemerný počet voľných pracovných miest v 3. štvrťroku 2015 medziročne vzrástol o 11,6 % na 17.288 miest. Absolútne najviac sa zvýšil v priemyselnej výrobe. Výraznejšie zvýšenie bolo aj v doprave a skladovaní, vo verejnej správe, v obchode, v zdravotníctve, vo finančných a poisťovacích činnostiach, v informačných a komunikačných činnostiach, v administratívnych službách a v ostatných činnostiach.

Naopak, najvýraznejší medziročný pokles počtu voľných miest bol v odborných, vedeckých a technických činnostiach. Ponuka voľných pracovných miest sa znížila aj v dodávke elektriny a plynu, v pôdohospodárstve, v činnostiach v oblasti nehnuteľností a v umení, zábave a rekreácii.

Hospodárstvo pridalo na dynamike

Slovenské hospodárstvo v treťom kvartáli pridalo na dynamike. Štatistický úrad  dokonca ešte navýšil údaj o hospodárskom raste z novembrového rýchleho odhadu o 0,1 percentuálneho bodu na 3,7 %. Medziročne tak bol reálny hospodársky rast vyšší o 1,3 percentuálneho bodu. V absolútnom vyjadrení tak Slovensko v treťom kvartáli vyprodukovalo hrubý domáci produkt v objeme 20,619 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo nárast o 3,4 %. V medzikvartálnom porovnaní v treťom štvrťroku oproti druhému štvrťroku rástla ekonomika Slovenska o 0,9 %.

Štatistici však revidovali aj údaje za predchádzajúce štvrťroky. Podľa aktuálnych čísel rástol hrubý domáci produkt v stálych cenách v prvom kvartáli o 2,9 % a v druhom štvrťroku o 3,4 %. Za celé prvé tri štvrťroky tohto roka tak dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu 57,902 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo medziročný nárast o 3 %. V stálych cenách sa tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu medziročne zvýšilo o jeden percentuálny bod na 3,4 %.

Výdaje na konečnú spotrebu vzrástli

Hospodársky rast v treťom štvrťroku pritom podporil opäť najmä domáci dopyt, ktorý sa medziročne zvýšil o 5,8 %. Rozhodujúcim faktorom jeho rastu bola vyššia tvorba hrubého kapitálu o 12,7 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 17,3 %.

Výdaje na konečnú spotrebu vzrástli medziročne v úhrne o 3,3 %, v tom na konečnú spotrebu verejnej správy o 5,2 %, na konečnú spotrebu domácností o 2,7 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 4,2 %. Z pohľadu vonkajšieho dopytu sa oproti tretiemu štvrťroku vlaňajška zrýchlila dynamika rastu vývozu výrobkov a služieb o 5,3 percentuálneho bodu na 7,3 % a dovozu výrobkov a služieb o 8 percentuálnych bodov na 9,9 %.

Pridaná hodnota sa znížila v umení

Reálny rast hrubého domáceho produktu bol generovaný vyššou pridanou hodnotou vytvorenou v stavebníctve o 9,8 %, vo finančných a poisťovacích činnostiach o 9,3 %, informačných a komunikačných činnostiach o 7,4 %, činnostiach v oblasti nehnuteľností o 4,4 %, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov, doprave a skladovaní, ubytovaní a stravovaní o 3,7 %, priemysle o 2,8 % a vo verejnej správe, vzdelávaní a zdravotníctve a sociálnej pomoci o 1,3 %.

Pridaná hodnota sa znížila v umení, zábave a rekreácii a ostatných činnostiach o 4 %, pôdohospodárstve o 2,1 % a v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 1,8 %. Pozitívne pôsobil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 10,4 %