Francúzski politici sklamali vlastný národ, tvrdí spisovateľ Houellebecq
Francúzsky spisovateľ Michel Houellebecq v súvislosti s teroristickými útokmi v Paríži obvinil zo zodpovednosti politické elity Francúzska, ktoré podľa neho oslabili schopnosť krajiny brániť sa a hlboko sa odcudzili vlastným občanom. Napísal to v článku, ktorý vyšiel v americkom denníku New York Times.
Vina celej politickej garnitúry
Houellebecq, známy otvoreným vyjadrovaním kontroverzných názorov, začiatkom tohto roku vydal román Podrobenie. Dielo sa odohráva v nie príliš vzdialenej fiktívnej budúcnosti, v ktorej sa vlády vo Francúzsku ujímajú islamisti a začínajú tam zavádzať moslimské zvyklosti a obmedzovať európske liberálne slobody.
Súčasné Francúzsko sa podľa Houellebecqa nachádza v žalostnej situácii a skôr či neskôr bude potrebné preskúmať, kto za tento stav nesie zodpovednosť. Na vine je francúzsky politický establišment ako celok, a to rovnako aktuálna vládna garnitúra i opozícia, uviedol spisovateľ v článku.
"Kto oslabil schopnosti policajných síl, až pokým už takmer nedokázali plniť svoje poslanie? Kto nám roky vtĺkal do hláv, že hranice sú zvláštnou absurditou a prejavom odporného a zatuchnutého nacionalizmu?" pýta sa Houellebecq.
Zástanca priamej demokracie
Kritizuje pritom bývalých i súčasných francúzskych lídrov, ktorí podľa neho zatiahli krajinu do "absurdných a nákladných" operácii v Iraku a Líbyi a takmer už urobili rovnakú chybu aj v prípade Sýrie. "Naše vlády za posledných 10 (20? 30?) rokov pateticky, systematicky a trestuhodne zlyhali vo svojom základnom poslaní: v ochrane obyvateľstva, za ktoré niesli zodpovednosť," myslí si Houellebecq.
Samotní Francúzi ako celok ale podľa neho nikdy nezlyhali a ku scestným názorom a činom svojich politikov sa vždy stavali kriticky, s nedôverou a so zdravým odstupom. Medzi obyvateľstvom a politickou garnitúrou sa tak - ako uviedol - vytvorila obrovská priepasť.
"Diskreditácia, zahŕňajúca všetky politické strany, nie je len enormná, ale je aj legitímna," domnieva sa Houellebecq. Svoj článok uzavrel tvrdením, že uvedená patová situácia sa dá riešiť len za pomoci jedinej skutočnej podoby demokratického zriadenia, ktorou je podľa jeho názoru priama demokracia.