Špióni vo vesmíre: Američania pracovali na projekte ako z bondovky
Mimoriadne nákladný projekt, ktorý pripomína staré filmy s Jamesom Bondom, spustili počas studenej vojny Spojené štáty. Cieľom bolo vybudovanie vesmírnej stanice, z ktorej by špióni-astronauti sledovali Sovietsky zväz.
Odtajnili tisícky strán
V 60. rokoch boli USA veľmi blízko k tomu, aby dokončili špionážnu vesmírnu stanicu. Z nej by pohodlne fotografovali Sovietsky zväz v najvyššom možnom rozlíšení, ktoré dovoľovala vtedajšia technika.
Po desaťročiach odtajnil Národný prieskumný úrad materiály o projekte MOL (Manned Orbiting Laboratory – Orbitálne laboratórium s ľudskou posádkou).
Odtajnených dokumentov je také množstvo, že chvíľu potrvá, kým sa nimi prehrabú historici vesmírnych pretekov. Tri stovky tajných fotografií a okolo 20-tisíc strán tajných záznamov naznačujú, že v tomto "laboratóriu“ na orbite by americkí astronauti sledovali a snímali územie Sovietskeho zväzu.
Špióni vo vesmíre: Američania pracovali na projekte ako z bondovky
Vesmírny ďalekohľad potreboval obsluhu
Sovietom sa podarilo dostať svoj Sputnik na obežnú dráhu Zeme v roku 1957, Američania dokázali pokoriť hranice vesmíru o pár mesiacov neskôr. Obe superveľmoci súperili o nadvládu nad vesmírom a vynakladali na to astronomické prostriedky. Nešlo len o vedu a techniku, súťažilo sa všetkými zbraňami, ktoré dovoľoval stav studenej vojny.
Zároveň s prudkým rozvojom kozmonautiky sa do Kongresu dostala diskusia o nových špionážnych možnostiach vo vesmíre. Brigádny generál H.A. Boushey vysvetľoval kongresmanom, že so 40-palcovým ďalekohľadom sa dajú na Zemi rozoznať objekty, ktoré majú menej ako dve stopy. (0,6 metra). Háčik bol v tom, že ďalekohľad by museli obsluhovať ľudia.
Projekt MOL spustili v roku 1963, dva roky po tom, ako Američania dokázali vyslať človeka do vesmíru. Na dosiahnutie cieľov chceli využiť vesmírnu loď Gemini B a raketu Titan IIC. Program sa mal naplno rozbehnúť do konca 60. rokov a výsledkom mal byť špionážny let.
Dvaja astronauti mali prežiť na obežnej dráhe Zeme vo vesmírnej lodi 40 dní. K dispozícii mali mať silné teleskopy a sofistikované radary na zacielenie objektov na Zemi.
Špióni vo vesmíre: Američania pracovali na projekte ako z bondovky
Vyčerpané peniaze
Vesmírne preteky v 60. rokoch prebiehali na plné obrátky, ale hrozilo, že veľký špionážny projekt eskaluje napätie medzi USA a „Ríšou zla“. „Keď budú Sovieti vidieť rast MOL-u, môžu urobiť to, čo niekoľkokrát v minulosti. Predstavia to ako snahu americkej politiky zvyšovať militarizáciu a nie odzbrojovanie,“ vyplýva na základe odtajnených materiálov z listu Roberta Kranicha z amerického ministerstva zahraničia.
Projekt zhorel na politike aj peniazoch. NASA potrebovala financie a ľudské kapacity pre program mesačných misií Apollo aj špionážne satelity, ktoré nepotrebovali človeka vo vesmíre, boli stále spoľahlivejšie a lacnejšie. V neposlednom rade museli Američania čeliť katastrofe vo Vietname.
Celý projekt vyčerpal z rozpočtu 1,56 miliardy dolárov - čo je ekvivalent súčasnej hodnoty desiatich miliárd dolárov. Išlo o veľmi významné percento rozpočtu ozbrojených síl USA.
MOL zrušil americký prezident Richard Nixon v roku 1969 po tom, ako sa uskutočnil len jeden testovací let. Počas neho neleteli astronauti–špióni, ale nosná raketa vyniesla na obežnú dráhu Zeme len model orbitálnej stanice dlhý 10 metrov a kozmickú loď Gemini 2.
