Posledné tajomstvo pyramíd pomôže odhaliť kozmické žiarenie

Projekt ScanPyramids

Monumentálne pyramídy, v ktorých sa nechávali pochovať egyptskí faraóni, nás doteraz fascinujú. Tisícročia staré objekty skúma ľudstvo už desaťročia. Dokázali sme zistiť mnohé o ich vzniku a účele, všetky tajomstvá však zrejme ešte nevydali.

Vedci sa pomocou robotov snažili v posledných rokoch preskúmať všetky podzemné priestory najmä v najväčšej z nich – Cheopsovej. Sľubný výskum však naráža na limity zariadení, ktoré nevedia v úzkych tmavých miestnostiach prekonať pevné prekážky. Nový ambiciózny projekt má všetko zmeniť.

Tím výskumníkov z Egypta, Kanady, Francúzska a Japonska spojil svoje sily v projekte ScanPyramids. Jeho cieľom je aj definitívne odpoveď na otázku, ako dokázali starí Egypťania pyramídy postaviť. Projekt už má posvätenie aj od egyptského ministerstva pre pamiatky.

Tomografom na pyramídy

Rok trvajúci projekt použije na odhalenie tajomstiev kamenných hrobiek niekoľko technológií. Drony s namontovanými skenermi, termálne mapovanie, rádiografia aj tomografia sa použijú na poskytnutie podkladov pre 3D modelovanie najznámejších pyramíd.

Predmetom výskumu sa stanú najväčšie klenoty púšte. Neobíde Cheopsovu (Chufevovu) veľkú pyramídu, ktorá je jediným doteraz zachovaným starovekým divom sveta. Skenovanie preverí aj Rachefovu (Chefrénovu) pyramídu v Gíze, Červenú a Lomenú pyramídu pri Dahšúre.

"Chceme použiť tieto technológie, aby sme prehliadli kamene a uvideli, či sa nám podarí nájsť miestnosti a tajné chodby za múrmi vo vnútri pyramíd," povedal člen projektu Mehdi Tayoubi.

Prejdú aj cez pevný materiál

Výskumníci použijú špeciálnu tomografiu, ktorá využíva žiarenie miónov.  Tie vznikajú tak, že kozmické žiarenie putuje k zemi trilióny kilometrov, až narazí do zemskej atmosféry. V horných častiach atmosféry sa jeho vplyvom vytvoria veľmi malé častice - mióny.

Tie dokážu preniknúť aj cez pevný materiál. Napríklad asi 600 takýchto častíc preletí našim telom za minútu bez vedľajších účinkov.

Mióny môžu reagovať s určitými typmi plynov a zanechávajú za sebou žiarivú stopu. V pyramídach bude hrubé steny blokovať veľa častíc, ale ak tomograf zistí väčšie prúdenie z určitého smeru, bude to znamenať, že štruktúre pyramídy je medzera. Predpokladá sa, že presne tam bude aj nejaká, ešte neodhalená komora.

Princíp je podobný ako pri röntgenovaní ľudského tela, výsledná snímka však nevznikne za pár minút. Celý projekt s použitím rôznych techník potrvá rok.

Táto technika sa už použila v Japonsku, aby sa odborníci pozreli do vnútra vulkánov a nukleárnych reaktorov vo Fukušime. Podobný projekt prebieha aj v mexickom Teotihuacáne na Pyramíde Slnka.

Stavali sa zvnútra alebo zvonka?

Už desaťročia sa moderná veda snaží pochopiť, ako sa pyramídy stavali a čo všetko v nich môže byť. Už v roku 1989 použili neinvazívnu mikrogravimetriu, aby zmerali rôznu hustotu materiálov vo vnútri pyramídy.

O desať rokov francúzsky architekt Jean-Pierre Houdin použil 3D modelovanie z nazbieraných dát, aby identifikoval anomáliu v konštrukcii – akúsi špirálovitú štruktúru. Z jeho záverov vznikla teória, ktorá predpokladala, že pyramídy sa stavali zvnútra.

Väčšinová teória hovorí, že pyramídy sa stavali pomocou rámp. Jednotný názor nevládne ani pri určení staviteľov mohutných stavieb. Podľa gréckeho historika zo staroveku Herodota Veľká pyramída stojí vďaka otrockej práci 100-tisíc ľudí. Dnes egyptológovia hovoria, že ich bolo omnoho menej a zrejme išlo skôr o kvalifikovaných robotníkov a roľníkov, ktorí bývali v okolí.

Podľa egyptského ministra pre pamiatky a dedičstvo Mamdouha Eldamatyho by nové technológie mohli byť nápomocné aj pri hľadaní skrytej hrobky kráľovnej Nefertiti. Archeológovia doteraz neobjavili jej hrobku, ale podľa nových zistení britského vedca Nicholasa Reevesa by mohla byť za severnou a západnou stenou Tutanchamonovej hrobky.