Hitlerov pacifista či vysnení mierotvorcovia. Najkontroverznejší víťazi Nobeloviek

Zakladateľ cien Alfred Nobel poskytol len vágne usmernenia o tom, ako vyberať víťaza a ponechal tak široký priestor pre interpretáciu výborom v Osle a Štokholme. Agentúra AP pripravila prehľad niektorých najkontroverznejších víťazov od roku 1901, kedy sa Nobelovej ceny udeľovali prvýkrát.

1935 Nobelova cena za mier

Spätne by len hŕstka ľudí spochybňovala oprávnenosť ocenenia nemeckého pacifistického spisovateľa Carla von Ossietzkyho, ktorého nacisti uväznili za to, že odhalil tajné znovuvyzbrojovánie Nemecka. V tej dobe bola však cena považovaná za vysoko kontroverznú práve pre zasahovanie do vnútornej nemeckej politiky a za provokovanie nemeckého nacistického režimu.

Dvaja členovia výboru rezignovali a nórska kráľovská rodina sa nezúčastnila slávnostného odovzdávacieho ceremoniálu - pravdepodobne kvôli tlaku nórskej vlády, ktorá sa obávala nemeckej reakcie. Adolf Hitler zúril. Nielenže Ossietzky nedostal povolenie prevziať cenu osobne, ale nacistický vodca zakázal všetkým Nemcom prijať akúkoľvek Nobelovu cenu.

1970 Nobelova cena za literatúru

Dať cenu sovietskemu disidentovi Alexandrovi Solženicynovi počas vrcholiacej studenej vojny si priamo koledovalo o politické reakcie, hoci porotcovia rozhodujúci o cene trvali na tom, že ich voľba bola založená výlučne na literárnom meradle.

Solženicyn, ktorý odhalil hrôzy sovietskych pracovných táborov, považoval moskovský režim za svojho nepriateľa - a udelenie ceny vtedajší ZSSR kritizoval ako nepriateľský čin. Solženicyn zo Sovietskeho zväzu na odovzdanie ceny neodišiel z obavy, že mu úrady už nedovolia vrátiť sa späť. Cenu prevzal o štyri roky neskôr, keď bol zbavený občianstva.

1973 Nobelova cena za mier

Cenu získal americký minister zahraničia Henry Kissinger a vietnamský vodca Le Duc Tho za svoje úsilie uzavrieť prímerie vo vietnamskej vojne. Práve táto cena sa stala jednou z najkontroverznejších v histórii Nobelových cien. Vietnamský vodca totiž odmietol cenu prijať, Kissinger požiadal amerického veľvyslanca v Nórsku, aby ju prijal za neho - a vojna sa ťahala ešte ďalšie tri roky.

Udelenie ceny ostro kritizovali predovšetkým tí, ktorí nesúhlasili s vojnou vo Vietname a spájali s ňou Kissingera. Dvaja členovia nórskeho výboru pre udeľovanie Nobelových cien na protest rezignovali.

1976 Nobelova cena za ekonómiu

Stovky demonštrantov protestovali v Štokholme, keď vplyvný ekonóm Milton Friedman preberal cenu, ktorá sa zapísala medzi najkontroverznejší ocenenie v ekonomickej kategórii.

Friedman propagoval voľný trh a hlavnú úlohu vlády videl v stabilizovanom prílivu peňazí. Jeho názory považovali za kontroverzné tí, ktorí verili, že by vláda mala v ekonomike zohrávať väčšiu úlohu. Ľavicových protestujúcich navyše popudila Friedmanova návšteva Čile, kde sa režim diktátora Augusta Pinocheta nechal jeho ekonomickými teóriami inšpirovať.

1994 Nobelova cena za mier

Cenu, ktorú udelili palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi, Jicchakovi Rabinovi a Simonovi Peresovi mala podporiť mierové snahy na Blízkom východe. Ale nepodporila. Mierový proces sa zrútil a Rabina v nasledujúcom roku zavraždil izraelský ultranacionalista, ktorý nesúhlasil s jeho mierovými snahami. Rozhodnutie viedlo k odstúpeniu člena výboru, ktorý nesúhlasil s ocenením Arafata, ktorého označil za teroristu.

2014 Nobelova cena za literatúru

"Elfriede ktorá?" Taká bola reakcia mnohých, keď cenu za literatúru získala rakúska feministická spisovateľka Elfriede Jelineková. Hoci bola mimo nemecký svet prakticky neznáma, Jelineková si získala porotcu "melodickým prúdom hlasov a protihlasov" vo svojich románoch a hrách. Jej ľavicové názory však vyvolali kritiku, že udelenie ceny bolo politicky motivované. A ani na kvalite jej práce sa nezhodli všetci porotcovia. Jeden z členov výboru rezignoval po tom, čo Jelinekovej prácu opísal ako "masu textu, ktorý vyzerá, ako by ho bez akejkoľvek stopy umeleckej stavby nahrnula na hromadu".

2009 Nobelova cena za mier

Americký prezident Barack Obama bol v úrade necelý rok, keď sa výbor pre udeľovanie ceny za mier rozhodol, že práve on má získať toto prestížne ocenenie. Táto voľba vyvolala kritiku aj zosmiešňovanie - kritici žartovali, že cenu dostal za to, že nie je George Bush, Obamov predchodca, ktorý bol v Európe krajne nepopulárny. Porotcovia cenu obhajovali tým, že aj za tak krátku dobu už toho Obama veľa dokázal; i oni si ale museli všimnúť, že sám Obama z udelenia ceny nijako nadšený nebol.

Cena, ktorú neudelili

Skutočnosť, že Nobelovu cenu za mier nikdy nedostal Mahátma Gándhí, je považovaná za jeden z najväčších omylov v histórii Nobelových cien. Je ťažké si spomenúť v modernej histórii na kohokoľvek, kto lepšie symbolizuje nenásilný boj, než práve na indického vodcu boja za nezávislosť. Gándhí bol päťkrát nominovaný, ale nevyhral nikdy.