Juncker o stave Únie: Chýba jednota, riešenie utečencov je hlavnou prioritou
Brusel podnikne "v najbližších dňoch" kroky voči členským krajinám EÚ, ktoré neuplatňujú spoločné azylové pravidlá, vyhlásil predseda Európskej komisie vo svojom prejave o stave Únie.
Prerozdelenie má byť povinné
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na zasadnutí Európskeho parlamentu ohlásil návrh na povinné prerozdelenie ďalších 120.000 utečencov medzi členské krajiny Európskej únie. Má ísť o osoby, ktoré sa teraz nachádzajú v Grécku, v Taliansku a v Maďarsku. Juncker spresnil, že dohromady má byť takto v únii rozmiestnených 160.000 ľudí. Redistribúciu 40.000 žiadateľov o azyl navrhla komisia už v máji. Záväzné kvóty však niektoré štáty vrátane Česka odmietli.
Juncker, ktorý veľkú časť svojho prejavu o stave Európskej únie venoval migračnej kríze, vyhlásil, že je potrebné otvoriť legálne cesty pre migráciu do Európy. Príslušné návrhy predloží komisia na začiatku budúceho roka. Juncker tiež oznámil, že Európska komisia do konca roka navrhne premenu agentúry Frontex v skutočnú európsku službu ochrany pozemnej i námornej hranice. Ohlásil tiež spoločný európsky zoznam bezpečných krajín, ktorý štátom dvadsaťosmičky umožní rýchlejšie riešiť žiadosti o azyl.
Kritici dávali najavo nesúhlas
Prejav šéfa EK prerušovali hlasné prejavy nesúhlasu. Ozval sa jeho tradičný kritik Nigel Farage ale aj tento poslanec talianskej krajnej pravice s maskou Angely Merkelovej, ktorý mu prišiel podať ruku.
Far-right Italian MEP interrupts Jean-Claude Juncker's speech by shaking his hand while wearing Angela Merkel mask https://t.co/G6wYCYenx0
— Channel 4 News (@Channel4News) September 9, 2015
Schengen za Junckera neskončí
Za tejto Európskej komisie neskončí schengenský priestor voľného pohybu osôb, zdôraznil Juncker v reakcii na pochybnosti o budúcnosti tohto mechanizmu, ktoré vyvoláva súčasný príval utečencov na európsky kontinent.
Podľa Junckerových slov medzi štátmi, ktoré migračná kríza najviac postihla, patria Grécko, Maďarsko a Taliansko a nie je možné ich ponechať svojmu osudu. Je potrebné konať "rozhodne a koordinovane" - týka sa to členských štátov EÚ i únijných inštitúcií, zdôraznil Juncker. Riešenie utečenecké krízy je podľa neho teraz hlavnou prioritou únie.
Európania by si mali uvedomiť, že Európa je kontinent, kde takmer každý bol niekedy utečencov, vyhlásil v úvode svojho vystúpenia Juncker. Vo výpočte najrôznejších exodu sa zmienil okrem iného o tom, že veľa Maďarov či obyvateľov vtedajšieho Československa odišlo za komunistického režimu na Západ.
"My Európania by sme mali vedieť a nikdy nezabúdať, prečo je právo na azyl jedným zo základných a najvýznamnejších práv. Nesmieme na to zabúdať," zdôraznil šéf EK. Zároveň varoval, že situácia v Európskej únii v súčasnosti nie je dobrá, pretože je v nej málo jednoty. "To sa musí zmeniť," vyhlásil.
Utečenci zatiaľ tvoria len zlomok
Juncker pripustil, že ani bohatá Európa nemôže prijať všetky utečencov. Zdôraznil však, že utečenci zatiaľ tvoria len zlomok percenta ľudí žijúcich v EÚ, zatiaľ čo napríklad v chudobnejšom Libanone je to 25 percent."Čo sme zač, že toto nedokážeme porovnať?" vyhlásil Juncker, ktorého prejav občas prerušoval potlesk časti europoslancov, ale aj výkriky odporcov.
Príliš skromný je podľa Junckera doterajší záväzok EÚ prijať 22.000 utečencov od Libanonu, Jordánska a Turecka. Povinnosťou Európy je podľa neho predovšetkým prijať ľudí, ktorí utekajú pred takzvaným Islamským štátom. Juncker v súvislosti s migračnou krízou upozornil na situáciu v Sýrii a zdôraznil, že bez silnejšej zahraničnej politiky EÚ neskončí ani kríza v Sýrii ani príliv utečencov. Vyzval okrem iného na vytvorenie fondu na pomoc africkým krajinám.
Dohody musia rešpektovať aj ďalšie grécke vlády
Šéf EK sa venoval aj Grécku. Dohody uzavreté v súvislosti s tretím záchranným balíkom pre zadlžené Grécko musia rešpektovať aj budúce vlády tejto krajiny, vyhlásil Jean-Claude Juncker. "Na programe sme sa zhodli a rád by som, aby ho rešpektovali všetky gréckej vlády. Tá, ktorá ho prerokovala a tiež všetky budúce," vyhlásil v prejave. Pripomenul, že v minulosti boli niekedy v EÚ a eurozóne dohody porušované. "Teraz musí každý pochopiť, že to myslíme vážne. A vyžadujeme rešpekt k dosiahnutým dohodám," upozornil Juncker.
Gréci pôjdu voliť novú vládu v nedeľu 20. septembra po tom, čo ľavicový premiér Alexis Tsipras oznámil koncom augusta svoju rezignáciu. Práve on po mesiacoch odkladov súhlasil s podmienkami medzinárodných veriteľov, ktoré boli spojené s ďalšou masívnou podporou pre krajinu. Európsky stabilizačný mechanizmus v rámci už tretieho záchranného programu poskytne Grécku počas troch rokov až 86 miliárd eur, Atény ale museli rýchlo začať prijímať požadované reformy.
„Grécka otázka sa netýka len zlepšenie stavu gréckych verejných financií“, myslí si Juncker. Situácia mala vplyv aj na ekonomický rast Grécka, ako aj postavenie krajiny v Európskej únii. "Myslím, že Gréci sú tvrdo pracujúci ľudia, ktorí robia čo môžu a snažia sa zabezpečiť, že ich krajina pokročí," poznamenal predseda komisie.
Podľa Junckera by komisia v minulých mesiacoch zlyhala, keby sa nepokúsila o riešenie situácie okolo Grécka. "Bolo úplne vylúčené, že by sa nám nepodarilo nájsť riešenie," vyhlásil predseda európskej exekutívy. Zásadným krokom podľa neho bolo jasné vyhlásenie, že variantom nie je grécky odchod z eurozóny, hoci situácia až tam mohla zájsť.
Pozrite si plenárne zasadanie Európskeho parlamentu
