Štyri najväčšie nacistické záhady, na ktoré poľujú hľadači pokladov
Zlatú horúčku spustil v Poľsku nález vlaku, ktorý môže byť plný zlata, šperkov či umeleckých diel. Oživil debaty o tom, ktoré ulúpené cennosti z obdobia druhej svetovej vojny sa nájsť podarilo, a ktoré hľadačom pokladov stále unikajú.
Nacisti v 40. rokoch okupovali takmer celú Európu a porobeným národom brali ich cennosti. Niektorí pohlavári Tretej ríše nahromadili neuveriteľné bohatstvo. Nie všetko sa po porážke Adolfa Hitlera podarilo nájsť.
Mnohé cennosti zničili kruté boje, časť však prečkala vojnu v najrôznejších úkrytoch. Najväčší objav nacistického zlata sa podaril pred desaťročiami, na konci druhej svetovej vojny. Americkí vojaci našli v soľných baniach Merkeres viac ako 8-tisíc zlatých prútov či viac ako tisíc vriec plných ríšskych mariek alebo umelecké diela.
Niektoré poklady sa nájsť podarilo, niektoré zrejme ešte na svoj objav čakajú.
Vlak v tuneli
Správa pred niekoľkými dňami obletela svetové médiá. V poľských horách neďaleko hraníc s Českom zrejme našli legendárny vlak naložený cennosťami, ktorý sa stratil pred koncom druhej svetovej vojny. V obrnenom vlaku mali Nemci v máji 1945 viesť zlato, ktoré chceli skryť. Po drvivej porážke Ríše sa však poňho nik nevrátil.
Legenda hovorí, že vlak vošiel do tunela pri zámku Ksiaz a nikdy z neho nevyšiel. V tejto lokalite existovala celá sieť tunelov a podzemných stavieb. Hitler ich chcel pravdepodobne použiť pre ochranu strategických priemyselných podnikov. Čím je vlak skutočne naložený sa ukáže v nasledujúcich mesiacoch, ale už dnes sa pre objav ujalo označenie "zlatý vlak".
Poľské úrady museli zatvoriť prístup k celej oblasti, v zalesnených kopcoch na 61. až 65. kilometri na trase medzi Vroclavom a Walbrzychom. Úrady predpokladajú, že okolie bude zamínované.
Vlak však takmer iste existuje. Generálny inšpektor historických pamiatok Piotr Žuchowski tvrdil, že podľa radarových snímok je na 99 percent jasné, že v hore sa skrýva 100 metrov dlhá vlakovú súprava. Zrejme ide o obrnený vlak, ktorý sa na konci vojny používal na prepravu cenností.
Keď sa poľským úradom podarí do vlaku dostať, možno vyriešia hneď dve záhady naraz. Podľa odborníkov v ňom totiž môže byť aj stratená Jantárová komnata.
Pruský dar z jantáru
Jantárovú komnatu označovali aj ako ôsmy div sveta. Bol to miestnosť obložená panelmi z jantáru so zlatými ornamentami a zrkadlami. Pruskému kráľovi Fridrichovi sa týmto darom podarilo očariť ruského cára Petra Veľkého. Definitívnu podobu unikátneho diela vytvorili umelci až za čias vlády jeho dcéry Alžbety.
Záhadu zmiznutej Jantárovej komnaty spojil s objavom vlaku britský novinár a autor kníh o nacistickom zlate Tom Bowen. Nemci v roku 1941 zobrali jantár z paláca pri Petrohrade do Königsbergu, ktorý sa neskôr stal súčasťou Sovietskeho zväzu pod menom Kaliningrad . Po skončení vojny však jantárovú miestnosť už nikto nikdy nevidel. Historický skvost sa podarilo obnoviť len ako repliku.
Jantárová komnata je jedným z najcennejších objektov, ktoré nacisti počas vojny ukradli. Bowen tvrdí, že veľa koristi nacisti zobrali ponorkou do Južnej Ameriky. V zmätku na konci vojny však zostali niektoré veci ukryté aj v Nemecku a Rakúsku.
„Vlak môže obsahovať veľkú umeleckú zbierku zo sovietskej zbierky, možno z okolia Petrohradu," povedal Bowen pre Sputniknews.
Diablov kôš
Takouto prezývkou sa označuje rakúske jazero Toplitz. Rovnako ako tunely pod poľským hradom Ksiaz, aj jazero je opradené mnohými mýtmi.
Od skončenia vojny sa bádatelia v honbe za nacistickým pokladom pokúšali ponárať do jeho hlbokých vôd. O tom, že v jazere musí niečo byť, svedčil vojnový zajatec a aj miestna žena. Podľa jej svedectva si komando SS na konci vojny požičalo konské povozy, naložilo na ne truhlice a zamierilo k jazeru.
Keď v 50. a 60. rokoch zorganizoval nemecký časopis Stern pátranie, naozaj sa podarilo vyzdvihnúť z dna niekoľko debien. Vnútri však našli len falošné britské libry a vojenský materiál. Falošné bankovky pochádzali z operácie Bernard, ktorá mala za cieľ poškodiť ekonomiky nepriateľských mocností.
Dno jazera je veľmi členité, pokrýva ho hrubá vrstva bahna, úlomky kameňov a výbušnín, nachádzajú sa tam aj jaskynné labyrinty. Bádanie je náročné a za desaťročia si vyžiadalo aj niekoľko ľudských životov. Mýty urobili z Toplitzsee legendu. Jazero sa v súvislosti so zlatými nacistickými tehličkami spomína aj v klasickej bondovke Goldfinger.
Göringove debny
Britskí bádatelia objavili v spolkovom archíve v Koblenzi dokumenty, na základe ktorých sa domnievali, že nacisti ukryli v inom jazere, v nemeckom Stolpsee, debny s pokladom.
Očitý svedok tvrdil, že pri operácii použili väzňov z koncentračného tábora, ktorých potom zastrelili a hodili do jazera.
Za všetkým mal stáť ríšsky maršál Hermann Göring. Tento korpulentný prominent nacistickej politiky, zakladateľ Gestapa, bol vyhlásený milovník a „zberateľ“ umenia. Po vojne uňho našli obrovské množstvo cenností.
Diela získaval z celej okupovanej Európy. Mýtus „zlatého jazera“ podporoval fakt, že v blízkosti Stolpsee mal Göring svoju loveckú chatu. Čo mali potopené bedne ukrývať? Niektoré špekulácie hovoria o množstve zlata a platiny, ďalšie o výkupnom za židovského priemyselníka, iné o zhabaných predmetoch z krvavej Krištáľovej noci. Zatiaľ sa však nič nenašlo.