Briti odmietajú zvýšiť kvóty pre utečencov, Islanďania ich chcú prijať viac

Britský premiér David Cameron zamietol výzvu na to, aby Británia prijala viac utečencov. Líderka Labouristickej strany pritom vyzvala Britániu na prijatie prinajmenšom ďalších 10-tisíc utečencov s konfliktami postihnutých krajín. Island sa k problematike postavil opačne.

Protichodné vyjadrenia

"Prijali sme množstvo skutočných žiadateľov o azyl zo sýrskych utečeneckých centier. Myslíme si však, že najdôležitejšou vecou je snaha o vytvorenie mieru a stability v tejto časti sveta," uviedol Cameron. Dodal, že odpoveďou voči vzniknutej situácii podľa neho nie je prijímanie čoraz vyššieho počtu migrantov.

Yvette Cooperová, líderka Labouristickej strany, pritom ešte v utorok v rámci svojho prejavu v britskom Centre pre európske reformy, vyzvala Britániu na prijatie prinajmenšom ďalších 10.000 utečencov zo Sýrie a iných konfliktami postihnutých krajín.

"Stovky a tisíce utečencov utekajú z nových totalitných režimov a Európa im musí pomôcť - rovnako ako sme to spravili v prípade minulých generácií," vyhlásila Cooperová a dodala, že Británia vo veci musí zohrať svoju úlohu.

Hrozba zhoršenia vzťahov

Poslanec nemeckej Kresťanskosociálnej únie Stephan Mayer zároveň vyhlásil, že rozdielne reakcie na migračnú krízu v rámci krajín EÚ môžu spôsobiť aj zmeny v oblasti bilaterálnych vzťahov Británie.

"Ak britská vláda zotrvá v tejto pozícii, že Británia už v rámci veľkej úlohy zdieľania bremena nepatrí do klubu, istotne jej to môže spôsobiť ujmu v bilaterálnych britsko-nemeckých vzťahoch," povedal Mayer. Dodal, že Cameronov postoj v tejto veci zároveň môže negatívne ovplyvniť vyjednávanie o nových podmienkach pre Britániu v rámci členstva v EÚ, ktoré by rád uzavrel ešte pred plánovaným referendom o zotrvaní v únii.

Andy Burnham, ďalší z lídrov britskej Labouristickej strany, uviedol, že Británia podľa jeho názoru vykazuje "nebezpečnú absenciu vo vedení svetovej scény", najmä v oblasti rastúcej utečeneckej krízy. "Naša vláda nespravila nič, len schovala hlavy do piesku a na opis zúfalých ľudí nasadila dehumanizujúci jazyk," vyhlásil.

Počty neupresnil

Islandský minister zahraničných vecí Gunnar Sveinsson uviedol, že krajina síce môže pravdepodobne prijať viac utečencov, než je 50 pôvodne plánovaných na roky 2015 a 2016, ale iniciatíva musí byť "dobre pripravená". Šéf islandskej diplomacie sa podľa vlastných slov dosiaľ v tejto súvislosti vyhýbal uvádzaniu konkrétnych čísel - prirovnal to k "dražbe".

"Domnievam sa, že takáto diskusia je absurdná - určiť 500, 1000, 1500 alebo koľkokoľvek utečencov. Musíme si uvedomiť, čo môžeme spraviť a nakoľko si veríme," povedal Sveinsson pre miestne médiá.

Počet obyvateľov Islandu je iba približne 330.000. V rokoch 1956 až 2012 krajina prijala približne 500 utečencov určených kvótami pod záštitou Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

Ľudia spontánne pomáhajú

V súvislosti s danou iniciatívou vzniklo na sociálnej sieti Facebook niekoľko stránok, kde sa registrujú tisíce ľudí ochotných poskytnúť utečencom ubytovanie alebo iný druh pomoci.

"Ľudia sú už unavení z toho, že sa musia dívať na utrpenie utečencov v televízii, a chcú proti tomu niečo spraviť," uviedla islandská spisovateľka a folkloristka Bryndís Björgvinsdóttir, ktorá prišla s touto iniciatívou.

Islandský premiér Sigmundur Gunnlaugsson medzitým ustanovil vládny výbor, ktorý sa bude zaoberať načrtnutou otázkou, keď parlament opäť zasadne po letných prázdninách.