Odborník chce využiť staré banské štôlne ako zdroje energie
Ekologicky získavať energiu zemskej kôry v existujúcich podzemných dielach, najmä banských štôlňach, ako to navrhuje vynálezca a odborník na obnoviteľné zdroje energie Michal Bartko z akciovej spoločnosti INTERGEO Bojnice, je nesporne budúcnosťou.
Nekonečný zdroj energie
Podľa dekana Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, Michala Cehlára, ide o veľmi zaujímavý projekt s využitím Bartkovho patentu hliníkových ALOP – panelov, pretože sa opiera o už vybudované banské diela. Nie je teda potrebné vynaložiť prostriedky na ich vytvorenie.
„Fyzikálny princíp, ktorý je v tomto prípade využívaný, nesporne dokladuje svoju životaschopnosť nie iba teoreticky, ale i prakticky na už zrealizovanom projekte. Zemské teplo je nekonečný a obnoviteľný zdroj energie. A keď k tomu pripočítame pozitívny dosah z využívania banských diel na životné prostredie, zrazu celkový pohľad na baníctvo, banské diela a podzemné staviteľstvo je úplne iný,“ konštatoval Cehlár.
Masovému využitiu banských diel by však podľa neho malo predchádzať ich podrobné zdokumentovanie, hlavne čo sa týka bezpečnostných podmienok, pretože je rozdiel, či ide o banské diela, ktoré sú udržiavané, alebo nie. „Aj pri udržiavaných banských dielach je potrebné zistiť stupeň stability tohto diela, o aký druh banského diela ide, aký režim je v ňom udržiavaný a podobne. K tomuto však existuje mnoho podkladov a dokumentácia je evidovaná v rámci legislatívnych podmienok prevádzkovania banského diela. Takže v tomto nevidím žiadny problém,“ dodal dekan fakulty.
Projekt nepotrebuje zásadné úpravy
Na otázku, či by nebolo vhodné už pri razení nových podzemných diel myslieť aj na ich energetické využitie, uviedol, že „ak by sa tak dialo, určite by to napomohlo efektivite. No a priori uvažovať s nákladmi pri investovaní do otvárky banského diela na tento účel by bolo jej určitým predražením. Na otázku je teda možná odpoveď - áno, bolo by pri uvažovaní vhodné myslieť na budúce využitie z hľadiska energetiky, nie je to však podmienkou, čo je ďalšou nespornou výhodou projektu a patentu pána Bartka, pretože nepotrebuje úpravy zásadného charakteru a umožňuje využívať existujúce banské diela.“
Ako dôkaz, že ide skutočne o perspektívnu metódu získavania zemského tepla, Cehlár uviedol, že fakulta BERG sa už zaoberá myšlienkou, ktorá by mala byt zhmotnením Bartkovho patentu. „Konkrétne ide o Baňu Bankov v Košiciach, kde bola pred niekoľkými rokmi ukončená činnosť pri ťažbe magnezitu. Práve táto baňa je v režime, ktorý udržiava banské diela vo vyhovujúcom stave z hľadiska bezpečnosti a využiteľnosti. Lokalita bane sa nachádza v blízkosti mesta Košice, čo je ďalším dobrým predpokladom využitia už spomínaného zdroja energie,“ informoval.
Za obdobie od roku 1985 do roku 1998 bolo v bani Bankov vydobytých viac ako milión ton magnezitu
Michal Bartko, ktorý je externým pedagógom fakulty a má pedagogický titul docent, je podľa Cehlára skúsený praktik a vedec. „Je vzácnym spolupracovníkom fakulty, pretože nám prináša to, čo je v súčasnosti z hľadiska aktivít vysokej školy veľmi žiaduce. A to je prepojenie školy s praxou a implementácia inovácií v procese vedeckovýskumného procesu. Jeho spolupráca s fakultou je dlhoročná a posiata úspešnými projektmi, ktoré dúfam budú pokračovať i v budúcnosti,“ uzavrel dekan Fakulty BERG TU v Košiciach Michal Cehlár.
