Politik dáva delenie ČSFR za vzor Grécku: Česi nechceli platiť za Slovákov
Grécko potrebuje pre svoje fungovanie už tretí záchranný balíček. Musia ho odobriť aj niektoré národné parlamenty. Ostrá diskusia sa očakáva v Nemecku. Niektorí poslanci z Merkelovej strany avizujú, že budú hlasovať proti schváleniu.
Vzťahy sa nemusia pokaziť
Menová odluka po rozdelení Československa z roku 1993 by sa mohla stať vzorom pre odchod Grécka z eurozóny. Novinárom to povedal nemecký konzervatívny poslanec Klaus-Peter Willsch, ktorý chce v rozpore so želaním kancelárky Angely Merkelovej v stredu hlasovať proti novej európskej pomoci zadlženému Grécku. Zároveň ale pripúšťa, že vzhľadom k rozloženiu síl v Spolkovom sneme je pravdepodobné, že Nemecko tretí záchranný balíček pre Grécko schváli.
"Keď sa pozrieme na historický príklad, Československo pri svojom rozdelení pristúpilo k menovej odluke z podobných príčin, aké dnes vidíme u Grécka. Česi jednoducho nechceli platiť za Slovákov,“ povedal Willsch. To, ako spolu oba nástupnické štáty teraz vychádzajú, podľa poslanca ukazuje, že odchod krajiny z menovej únie nemusí vzťahy s ďalšími členmi tejto únie nijako poškodiť.
Varoval pred ďalšími balíčkami
O menovej odluke nástupníckych štátov sa v Československu hovorilo už od roku 1992. Dôvodom bola odlišná ekonomická situácia oboch krajín aj rôzne perspektívy vývoja. Národné meny, teda česká a slovenská koruna, začali platiť 8. februára 1993. Pôvodne bol medzi nimi výmenný kurz 1:1, neskôr ale muselo Slovensko pristúpiť k devalvácii svojej meny.
Hospodárska situácia Grécka je teraz podľa Willscha taká zlá, že si spoločnú európsku menu udrží len v prípade stálych peňažných transferov od ostatných členov eurozóny. „Náklady na udržanie Grécka v eurozóne môžu byť omnoho vyššie, ako by boli náklady na jeho odchod. Teraz hlasujeme o treťom záchrannom balíčku, ktorý je založený na rovnakom princípe ako predchádzajúce dva, ktoré problém nevyriešili. Za pol roka môže prísť štvrtý balíček, potom piaty,“ varoval poslanec.
Neobáva sa pritom ani oslabenia súdržnosti Európskej únie. „Európska únia nie je to, čo eurozóna. A tí, ktorí platia eurom, nie sú o nič lepší Európania ako tí, ktorí majú svoju vlastnú menu,“ povedal.
Hlasovanie proti
Willsch patrí medzi niekoľko desiatok poslancov vládnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorí už vopred oznámili, že záchranný balíček pre Grécko nepodporia. Sám ale priznáva, že pomoc pre Atény v Spolkovom sneme zrejme dostane dosť hlasov. „V našom klube budú desiatky hlasov proti, väčšina ale najskôr bude stáť za kancelárkou. V sociálnej demokracii panuje názor, že je nutné udržať medzinárodnú solidaritu, takže očakávam veľkú podporu pre záchranný balíček. A opoziční Zelení sú nadšení zo zachraňovania,“ povedal.
Eurozóna sa dohodla s Gréckom na treťom záchrannom balíčku v objeme až 86 miliárd eur. Dohodu ešte musí schváliť niekoľko národných parlamentov v EÚ, okrem iných aj nemecký Spolkový snem, ktorý na stredu zvolal mimoriadnu schôdzu. Grécko časť peňazí potrebuje už tento týždeň, aby mohlo splatiť pôžičku Európskej centrálnej banke vo výške 3,4 miliardy eur.