Sedem ohrozených druhov, ktoré môžu skončiť ako leví kráľ Cecil

Nelegálny lov nie je len záležitosťou osamelých lovcov či pytliakov. Na zvieratá poľujú vo veľkom aj organizované skupiny. Zatiaľ čo lovci často zabíjajú pre trofeje, gangy zabité zvieratá rozkúskujú a predávajú na čiernom trhu.

Pytliactvo sa snažia zastaviť samotné vlády afrických a ázijských krajín, ale príliš sa im to nedarí. Toto je sedem ikonických druhov, ktoré môžu na Zemi pre pytliactvo vyhynúť:

1. Slony zabíjajú aj granátmi

Nákup a predaj slonoviny je zakázaný od roku 1989, ale takzvané biele zlato je stále jednou z lákavých komodít čierneho trhu. Minulý rok za kilo slonoviny ponúkali 2 100 dolárov. Podľa ďalšej štatistiky spred troch rokov jeden z dvanástich afrických slonov skončí zabitý pytliakmi. Pytliaci niekedy postupujú pri love podobne ako pri Cecilovi, slona oslabia šípmi s jedom a potom ho dorazia. Iné skupiny bez váhania strieľajú na celé stáda kalašnikovmi, alebo do nich hádžu granáty.

V Ázii sa pytliaci zameriavajú predovšetkým na samcov slona indického, pretože len oni majú veľké a cenné kly. Slon indický je ohrozený druh a nízke počty samcov k tomu len prispievajú.

2. Nosorožce doplácajú na svoj roh

Nosorožce sú zraniteľné a unikátne pre podobný drahocenný klenot ako slony. Ich roh sa údajne predáva na čiernom trhu za sumy vyššie ako diamanty. Kilo rohoviny stojí za 65 000 dolárov. Nákupcovia pochádzajú väčšinou z Ázie, kde veria, že roh nosorožca predlžuje život a vylieči aj rakovinu.

V Juhoafrickej republike zabíjajú nelegálne asi štyri stovky nosorožcov ročne. Nosorožec sa však dá uloviť aj legálnou cestou. Právo zabiť nosorožca, ktorého označili ako „prebytok,“ stojí aj 100 000 dolárov. Vyzbieraná suma poslúži ochranárom.

Africké nosorožce, ktoré žijú voľne v prírode, by mohli byť vykynožené za 20 rokov. Celú neutešenú realitu dokumentuje príbeh jeho poddruhu. Posledné exempláre nosorožca tuponosého severného musia stráži ozbrojenci. Poslednému žijúcemu samcovi strážcovia odrezali roh, aby ho uchránili pred pytliakmi.

Výrazný pokrok nepriniesol zatiaľ ani jeden nápad, ako nosorožcov ochrániť. Snažili sa ich chrániť dronmi, DNA databázou aj drastickými spôsobmi ako je pílenie rohov a ich napustenie toxínmi.

3. Tigre prežívajú aj v „koncentrákoch“

Vo voľnej prírode sa nachádza už iba 2500 kusov tigrov. Lovci sú fascinovaní ich kožou, kosťami, zubami, pazúrmi, či chvostami a na čiernom trhu si svoje miesto našli aj tigrie fúzy.

V Číne aj vo Vietname existujú tigrie farmy, kde ich v zajatí chovajú pre časti ich tela. Na takýchto farmách chovajú v stiesnených podmienkach trikrát viac zvierat ako sa nachádza v prírode.

Tigre vo voľnej prírode musia neustále zápasiť o svoj životný priestor. Odlesňovanie spôsobilo, že ich teritória sa zmenšujú. Miestne komunity do nich často zasahujú. Keď pytliaci zabijú tigriu matku, nejde len o stratu jedného exempláru. Tigrie mláďatá väčšinou bez matky neprežijú.

4. Korytnačky: Obete gurmánov aj módy

Pytliactvo existuje aj na mori a jedným z jeho zásadných cieľov je tropický druh korytnačky, kareta pravá. Jej žlto-hnedý pancier sa stal veľkým lákadlom, módny diktát snobskej módy totiž neúprosne nariaďuje rámy okuliarov z korytnačiny, korytnačie šperky a iné doplnky.

Medzinárodný obchod s korytnačinou bol zakázaný pred 40 rokmi, ale naďalej sa mu darí v Ázii aj v Amerike. Korytnačky sa vraždia nielen pre pancier, ale aj pre cenené mäso. Časti korytnačky končia aj ako bytové dekorácie.

Problém je, že korytnačky dosiahnu reprodukčný vek v pomerne vysokom veku, ale mnohé pytliaci zabijú skôr.

5. Gorily prišli o ochranu v lesoch

Gorily boli kedysi chránené obrovskými plochami neporušených lesov v strednej Afrike, ale civilizácia prenikla aj sem. Budovanie ciest a neustále vojenské konflikty priviedli ľudí až ku týmto veľkým ľudoopom. Obľúbenými sa stali trofeje z nich, časti tela sa využívajú aj na ľudové liečiteľstvo. Narastá tiež obchod s gorilím mäsom.

Strata prirodzeného prostredia v kombinácii so zmenou klímy a chorobami znamenala pre gorily drastické zníženie populácie. Podľa Medzinárodného zväzu na ochranu prírody do polovice tohto storočia môžeme prísť o 80 percent všetkých západných goríl.

6. Šupinavce lovia vo veľkom

Šupinavec je najobchodovanejším a zároveň spomedzi ohrozených druhov najmenej známym cicavcom. Pytliaci ho lovia 82-krát častejšie ako nosorožca a tisíckrát častejšie ako tigra. Zabíjajú ich, pretože sa verí, že majú silné liečivé účinky. Zatiaľ sa nenašiel žiaden vedecký dôkaz, ktorý by tento poznatok tradičnej čínskej medicíny potvrdil.

Drahé mäso šupinavca je v Číne a vo Vietname pochúťkou a symbolom spoločenského postavenia. Polievka sa predáva ako elixír na čokoľvek. Muži veria, že im pomôže pri sexuálnom styku, ženy zase, že ich podporí pri dojčení detí.

CNN odhaduje, že ročne sa nelegálne obchoduje s 10 000 šupinavcami, iná ochranárska skupina toto číslo považuje za malé a podľa nej sa ich ročne zobchoduje dvojnásobok.

7. Lemura lovia pri prevratoch aj rúbaní dreva

Väčšina týchto cicavcov pochádza z Madagaskaru. Za pokles jeho populácie môže hlavne odlesňovanie a zmena klímy.

Počas prevratu v roku 2009 došlo k prepadu lemurej populácie aj pre ich zabíjanie pre mäso. Hoci je lov na lemura nezákonný, jeho mäso nájdete v štýlových reštauráciách, ale aj v jednoduchých príbytkoch, pretože chudobní obyvatelia ostrova často nemajú inú možnosť, ako sa nasýtiť. Lemury sa stali potravou aj pre drevorubačov, ktorí ilegálne ťažia exotické vzácne drevo – palisander.