Svitla nová nádej pre cukrovkárov, pomôže im inteligentná náplasť
Pre ľudí, ktorí trpia cukrovkou, znamenajú inzulínové injekcie každodennú realitu. Aby si udržali hladinu cukru v krvi pod kontrolou, musia podstúpiť bolestivé vpichy.
Jednoduché použitie
Objavila sa nádej, že vedecký tím z USA prišiel na dômyselnú náhradu ostrých ihiel. Ich inteligentná náplasť s inzulínom by mohla skoncovať s bolestivou injekčnou aplikáciou.
"Vytvorili sme náplasť pre diabetes, ktorá funguje rýchlo, jednoducho sa používa, a tvoria ju netoxické, biokompatibilné materiály," pochválil sa vedúci tímu Zen Gu.
Výskumníci z Univerzity v Severnej Karolíne pokryli tenký štvorec s viac ako 100 drobnými ihličkami. Malé ihly sú vybavené inzulínom a enzýmom snímajúcim glukózu. Náplasť uvoľní tieto enzýmy, keď je hladina cukru v krvi príliš vysoká.
Koniec pravidelným vpichom
Celosvetovo trpí cukrovkou 387 miliónov ľudí. Predpokladá sa, že do roka 2035 sa počet zvýši na 592 miliónov. Diabetici typu 1 a typu 2 si svoju hladinu cukru musia pravidelne kontrolovať vpichmi do prsta a následne si dávkujú inzulín. V prípade, že by si vstrekli zlé množstvo inzulínu, znamenalo by to vážne komplikácie, ako napríklad oslepnutie, diabetická kóma alebo až smrť.
Autor štúdie Zen Gu sa vyjadril, že náplasti by boli omnoho inteligentnejším riešením. "Celý systém môže byť personalizovaný, môže sa prispôsobiť váhe diabetika a citlivosti na inzulín," vyjadril sa.
Náplasť testovali na myšiach s diabetom typu 1. Výskumníci dúfajú, že úspešné výsledku sa dosiahnu aj pri testovaní na ľuďoch. Zatiaľ zistili, že náplasť znižuje hladinu cukru v krvi u myší až na deväť hodín. Keďže myši sú menej citlivé na inzulín, vedci predpokladajú, že u človeka by mohla náplasť účinkovať dlhšie.
Náplasť napodobňuje fungovanie tela
Výskumný tím napodobnil pri vytvorení náplasti samotné fungovanie ľudského tela a jeho prirodzené generátory inzulínu známe ako beta bunky. Tieto bunky si môžeme predstaviť ako továrne a zároveň sklady pre inzulín. Beta bunky dokážu signalizovať zvýšenú hladinu cukru v krvi a uvoľniť inzulín.
Povrch náplasti je posiaty akoby mikrovačkami. Do každého takéhoto "vačku“ vložili jadro inzulínu a enzým snímajúci glukózu. V laboratórnych podmienkach, keď sa zvýšila hladina cukru, tak enzým premenil glukózu na kyselinu glukónovú, ktorá spotrebováva kyslík. Výsledkom nedostatku kyslíka je, že "vačky" sa rozpadnú a do krvi vnikne inzulín.
Tím okolo Zen Gua si kladie cieľ vyvinúť tak inteligentné náplasti, že by si ich pacient menil len raz za päť dní.