Sonda Rosetta objavila na kométe obrovské diery, môže ich mať na svedomí Slnko
Vesmírna sonda Rosetta objavila na kométe osemnásť obrovských dier, ktoré sa podľa vedcov pravdepodobne vytvorili prepadom materiálu na povrchu kométy.
Častice sa môžu vďaka prasklinám ľahšie ohriať
Tím odborníkov na čele so Jean-Baptistom Vincentom z Max-Planck-Institut für Sonnensystemforschung informoval o objave dier v časopise Nature. Diery na kométe sú až 200 metrov široké a 180 metrov hlboké, pričom z niektorých z nich vytryskujú prachové častice.
"Z popraskaných stien vnútri týchto dier uniká materiál. Myslíme si, že tieto častice sa môžu vďaka prasklinám ľahšie ohriať a uniknúť do vesmíru," uviedol Vincent s tým, že príčinu vzniku týchto dier zatiaľ nepoznajú. Myslia si však, že to môže mať spojitosť so zahrievaním kométy, keď sa približuje k Slnku. Vincent dodal, že ani jedna z dier sa nenachádza v blízkosti modulu Philae, ktorý sa na kométe nachádza od novembra minulého roka.
BBC News - Rosetta spies cometary sinkholes http://t.co/EkdyOmbst3
— Mary Jo Bateman (@mb2tr) July 1, 2015
Z hibernácie sa prebrala vlani
Sondu Rosetta vypustila Európska vesmírna agentúra do vesmíru 2. marca 2004, pričom cestou ku kométe absolvovala aj prelety okolo planétok 2867 Šteins a 21 Lutetia (júl 2010). V júni 2011 ju potom technici z ESA uviedli do hibernácie, aby znížili spotrebu jej energie.
Z hibernácie sa prebrala vlani v januári, od polovice marca až do konca apríla potom vedci postupne zapli jednotlivé prístroje a v máji sonda naštartovala svoje motory a začala sa približovať ku kométe. Na obežnú dráhu kométy vzdialenej od Zeme 509 miliónov kilometrov sa dostala 6. augusta, pričom záverečný približovací manéver trval šesť a pol minúty.
Problém spôsobila aj vybila batéria
Dvanásteho novembra potom sonda vypustila spomínaný modul Philae, ktorý pristál približne o sedem hodín neskôr, čím sa stal prvým ľudskou rukou vyrobeným strojom na kométe. Pri pristátí sa mu však nepodarilo vystreliť úchytné zariadenia podobné harpúne, a preto sa odrazil. Na povrch kométy po druhý raz dosadol až o hodinu a 50 minút neskôr, potom sa odrazil ešte raz a po siedmich minútach pristál po tretí raz.
Po niekoľkých dňoch sa mu však vybila batéria a prepol sa do hibernačného režimu. Počas krátkeho obdobia fungovania ale stihol na povrchu kométy zaznamenať prítomnosť organických molekúl. Z hibernačného režimu sa prebral 13. júna a následne prostredníctvom Rosetty vyslal signál na Zem.
Stalo sa tak po tom, ako sa kométa priblížila k Slnku, čo dodalo batérii modulu dostatok energie na fungovanie. Misia Rosetty sa mala pôvodne skončiť tento rok v decembri, minulý týždeň ju však predstavitelia ESA predĺžili až do septembra 2016.
Sonda Rosetta objavila na kométe obrovské diery, môže ich mať na svedomí Slnko
