Vojna na Ukrajine sa opäť rozhorela, Porošenko varuje pred totálnou inváziou
Veľké straty na strane Kyjeva aj rebelov hlásia z východu Ukrajiny, kde sa opäť naplno rozhoreli boje. Petro Porošenko varuje pred totálnou inváziou Rusov, Kremeľ zas obviňuje Kyjev z vyprovokovania bojov.
Porošenko: Dúfali, že Ukrajinu do roka vymažú
Na ukrajinskom území operuje 9000 ruských vojakov, vyhlásil v parlamente v Kyjeve prezident Petro Porošenko. Varoval pred hrozbou totálnej ruskej invázie pozdĺž celej spoločnej hranice.
"Armáda musí byť pripravená na nepriateľskú ofenzívu v Donbase, ako aj na totálnu inváziu po celej dĺžke hranice s Ruskom. Musíme byť na to naozaj pripravení," citovala Porošenka agentúra Reuters.
Porošenkov prejav v parlamente zaznel deň po najhorších bojoch za niekoľko mesiacov medzi vládnymi silami a separatistami na východe Ukrajiny, ktoré ohrozili už i tak krehké prímerie.
Podľa agentúry Ukrinform Porošenko taktiež poznamenal, že keď nepriateľ začal v roku 2014 ozbrojenú agresiu na Kryme a v Donbase, plánoval Ukrajinu vymazať z politickej mapy Európy do jedného roka.
"Kremeľ dúfal, že bacily, ktoré implantovali ruské špeciálne služby, vyprovokujú separatizmus vo všetkých východných a južných oblastiach, ale tento nápad väčšina nikde nepodporila, ani v Donbase," dodal ukrajinský prezident.
Vojna na Ukrajine sa opäť rozhorela, Porošenko varuje pred totálnou inváziou
V armáde budú môcť bojovať aj cudzinci
Ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý umožní cudzincom slúžiť v ukrajinských ozbrojených silách. Legislatívu musí ešte podpísať prezident. Zákon povolí občanom cudzích štátov uzavrieť kontrakt s armádou a bojovať v jej radoch aj pri operáciách proti proruským povstalcom na východe krajiny.
Zákon umožní v prípade potreby vyslať na východ Ukrajiny mierotvorcov z OSN alebo EÚ. Cudzinci bojujú v Donbase na strane vládnej armády už aj v súčasnosti, hoci to súčasné zákony nepovoľujú. Nová legislatíva ich zapojenie sa do bojov zlegalizuje.
Najťažšie boje od prímeria
Najostrejšie boje od vyhlásenia prímeria si za posledných 24 hodín vyžiadali životy najmenej 80 povstalcov. Informoval o tom hovorca ukrajinskej armády Andrij Lysenko. Ďalších vyše 100 separatistov podľa neho utrpelo zranenia. O život prišlo aj päť ukrajinských vojakov a 38 utrpelo zranenia.
K vyostreniu situácie na východe Ukrajiny došlo v stredu nadránom, keď proruskí separatisti začali s masívnym ostreľovaním pozícií ukrajinských síl v okolí Marjinky a neskôr v oblasti frontovej línie Marjinka-Krasnohorivka prešli do útoku. Vládnym silám sa ich útok podarilo odraziť.
Ukrajinský vojenský analytik Dmytro Tymčuk na svojej facebookovej stránke napísal, že po odrazení útoku v tejto časti frontu sa separatisti o ďalšie útočné operácie nepokúsili.
Separatisti hovoria o provokácii
K situácii sa pre proseparatistickú agentúru DAN vyjadril aj jeden z predstaviteľov vojenského velenia Doneckej ľudovej republiky Eduard Basurin, podľa ktorého operáciu pri Marjinke začali ukrajinské vládne sily s cieľom odpútať pozornosť od iných častí frontu a pripraviť útok v Luhanskej oblasti. Podľa jeho slov je "očividným faktom", že "rozsiahla provokácia v Marjinke sa odohrala podľa scenára potvrdeného Kyjevom, a možno aj Západom".
DAN s odvolaním sa na ministerstvo obrany DĽR dnes informovala, že pozície proruských separatistov boli za uplynulých 24 hodín terčom ostreľovania protivníka najmenej 58-krát. O život vraj pritom prišli najmenej piati civilisti a 14 ozbrojencov DĽR.
Kremeľ: Kyjev vyvíja tlak na Úniu
Aj Kremeľ obvinil Kyjev z vyprovokovania nových bojov na východe Ukrajiny. Podľa neho sa tak snaží vyvinúť tlak na EÚ, ktorá bude rozhodovať o možnosti rozšírenia sankcií voči Rusku.
"Ukrajinská strana podnikla kroky na vyostrenie napätia už mnohokrát v minulosti pred niektorými významnými medzinárodnými podujatiami. Stávalo sa to a momentálne sme vážne znepokojení z najnovšieho prejavu takejto aktivity," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra Reuters.