Vedci zanalyzovali polstoročie popmusic, výsledky boli prekvapujúce
Vedci z Queen Mary University of London a Imperial College London analyzovali 50 rokov popovej hudby. Do štúdie zaradili viac ako 17-tisíc skladieb, ktoré sa v rokoch 1960 až 2010 umiestnili v americkom singlovom rebríčku Billboard Hot 100.
Tri hudobné revolúcie
Ako ukázala analýza, počas 50 sledovaných rokov sa udiali tri hudobné revolúcie. Vedci taktiež odmietli tvrdenia, že súčasná popová hudba začína znieť rovnako.
"Je skutočne fascinujúce vidieť, ako sa menila pestrosť. Vieme totiž určiť, či sa rebríčky stali jednotvárnymi," uviedol Matthias Mauch z Queen Mary University of London. "Mnoho ľudí tvrdí, že hudba je čoraz horšia, no my sme nenašli nič také. V súčasnosti neexistuje trend pre kompozíciu, čiže hudobné zložky rebríčkov, ktorý by znamenal smerovanie k jednotvárnosti," doplnil vedec.
Prelomoví Beatles
Tím výskumníkov analyzoval viaceré charakteristiky hudby vrátane harmónie, zmeny akordov alebo farby tónu. Následne vedci sledovali, ako sa tieto charakteristiky menili počas určeného obdobia.
Výsledky ukázali, že na začiatku 60. rokov 20. storočia sa z hudby začal vytrácať takzvaný dominantný septakord typický pre džez alebo blues. Rok 1964 podľa vedcov výrazne poznamenala invázia rockového zvuku anglických kapiel ako Beatles či Rolling Stones. Toto obdobie označili za prvú hudobnú revolúciu.
Moderná hudba bez harmónie
Druhá sa uskutočnila o necelých dvadsať rokov, keď v hudbe začali dominovať nové technológie, syntetizátory, samplere či bicie automaty. Tretiu revolúciu spôsobila popularizácia rapu a hip-hopu. "Táto revolúcia bola najväčšia," upozornil Mauch. "V našej analýze bola významná, pretože sme sledovali harmóniu a rap a hip-hop harmóniu nepoužívajú. Dôraz sa kladie na hlas a rytmus. Toto bola skutočná revolúcia. Zrazu bolo možné mať popovú skladbu bez harmónie," vysvetlil vedec.
Vedci zaznamenali aj iné zmeny v hudbe, ktoré síce nespôsobili revolúciu, no mali výrazný vplyv. Jednou z nich bolo zavedenie malého mollového septakordu prostredníctvom funku, soulu či diska v 70. rokoch. "Nespôsobili revolúciu, no tieto akordy sa predtým v hudbe neobjavili a odvtedy z nej nevymizli. Nové skladby ich stále a často používajú," priblížil Mauch. Naopak, v 80. rokoch podľa vedcov nastalo pre takzvaný arena rock obdobie jednotvárnosti. "Mnoho glam metalových či stadium rockových kapiel ako Bon Jovi či Bruce Spingsteen vstúpili do rebríčkov a mali v nich väčší podiel. A potom prišiel rap a hip-hop. Myslím, že hip-hop zachránil rebríčky," uviedol vedec.
