Pred 70 rokmi sa Česi v Pražskom povstaní zbavili nacistickej nadvlády
Česi si pripomínajú 70 rokov od Pražského povstania. Krátko pred koncom druhej svetovej vojny sa do povstania v Prahe zapojilo asi 30.000 ľudí a stalo sa tak najmasovejším českým protestom proti fašistickej okupácii.
Povstanie sa začalo skôr
V priebehu povstania zahynulo viac ako 3700 ľudí. V českých krajinách vypuklo protifašistické povstanie v máji 1945. Došlo k nemu počas posledných bojov Červenej armády proti nemeckým vojskám. Na čele povstania stála Česká národná rada vytvorená v apríli 1945 na podnet zástupcov všetkých hlavných skupín Hnutia odporu a vojenského veliteľstva na čele s generálom Karlom Kutlvašrom.
Povstanie bolo naplánované na 7. mája 1945, ale už 1. mája toho roku spontánne vystúpili obyvatelia Přerova, 2.–3. mája Nymburka, Poděbrad, Rakovníka, Nového Bydžova, Semil, Turnova a niekoľkých ďalších miest, v noci zo 4. na 5. mája na Kladne a v Plzni a napokon 5. mája v Prahe.
Povstanie v Prahe vypuklo živelne strhávaním nemeckých nápisov a český rozhlas prestal uvádzať svoje relácie aj v nemčine, ako to bolo prikázané. Pražania odzbrojili a zablokovali jednotky nemeckej armády nachádzajúce sa v Prahe, obsadili sklady zbraní, hlavnú telefónnu ústredňu, elektráreň, mnohé závody, väčšinu vlakových staníc. Česká národná rada 5. mája 1945 oznámila prechod moci v českých krajinách do jej rúk ako zástupcu vlády Národného frontu, ktorý bol založený v apríli 1945 v meste Košice. Na výzvu ČNR sa začala stavba barikád (v Prahe ich bolo postavených 1600).
Přesně před sedmdesáti lety začalo Pražské povstání, které ukončilo nacistickou nadvládu nad protektorátem Čechy a...
Posted by Český rozhlas on 5. máj 2015
Kruté boje v Prahe
Povstalci, podporovaní partizánmi, odzbrojovali nemecké posádky, vyhlasovali moc revolučných národných výborov. Hitlerovské velenie poslalo do Prahy obrnenú divíziu SS a letectvo.
Na predmestí a v samotnom meste zúrili neľútostné boje. Vojensko-technická prevaha umožnila fašistom zmocniť sa niektorých častí Prahy, mestu hrozilo zničenie. Významnú úlohu vtedy zohral pražský rozhlas. Jeho volanie o pomoc, keď naň začali nacisti útok, zmobilizovalo nielen celú Prahu, ale aj velenie Ruskej oslobodeneckej armády generála Andreja Andrejeviča Vlasova, ktorá bola dislokovaná neďaleko českého hlavného mesta.
Ľavicové vedenie pražských povstalcov však oficiálne Ruskú oslobodeneckú armádu nepodporilo, pretože sa obávalo budúcej negatívnej reakcie ruskej armády. Ruskí vojaci v nemeckých uniformách a s nemeckou výzbrojou prispeli k vytlačeniu väčšiny nemeckých jednotiek z Prahy a 7. mája 1945 sa vydali smerom k Plzni do americkej okupačnej zóny.
Nacisti sa chceli vzdať Američanom
Na začiatku mája 1945 naďalej vzdorovala nemecká skupina armád Stred. Zámerom novej vlády nacistického Nemecka na čele s Karlom Dönitzom bolo udržať sa v západných a stredných Čechách s cieľom získať čas a zabezpečiť stiahnutie svojich vojsk na západ pre následnú kapituláciu americkým silám.
Tento jej zámer však prekazilo sovietske velenie, ktoré na záver oslobodzovania uskutočnilo Pražskú operáciu. Bojovali v nej jednotky 1., 2. a 4. ukrajinského frontu, dve rumunské armády, poľská 2. armáda a 1. československý armádny zbor.
Prvé tanky 3. gardovej tankovej armády generálporučíka Pavla Semionoviča Rybalka dorazili do Prahy 9. mája 1945 ráno a definitívne zlikvidovali odpor jednotiek SS. Ich príchod mal nielen vojenský, ale aj politický význam. V dôsledku Pražskej operácie bola Praha 9. mája 1945 oslobodená.
Pred 70 rokmi sa Česi v Pražskom povstaní zbavili nacistickej nadvlády
