Lipšic o podnikateľovi Širokom: Ak by bol zatknutý, začne hovoriť

Poslanci rokujú o novele obchodného zákonníka, prostredníctvom ktorej chce vláda pomôcť malým veriteľom spoločnosti Váhostav. K návrhu na odvolanie Jána Figeľa z postu podpredsedu parlamentu by sa mali vrátiť potom.

Podvodná reštrukturalizácia

Veľkopodnikateľ Juraj Široký nemôže byť pre kauzu Váhostav stíhaný ani odsúdený, lebo by začal rozprávať. Takto si opozičný poslanec Daniel Lipšic vysvetľuje, prečo doteraz nebol podnikateľ obvinený a nemá ani zabezpečený majetok. Lipšic to vyhlásil počas parlamentnej rozpravy k návrhu novely Obchodného zákonníka, ktorý má pomôcť živnostníkom poškodeným z reštrukturalizácie Váhostavu-SK.     

"To, čo navrhuje Váhostav, je podvodná reštrukturalizácia. Hlavný problém nie je v súčasnom zákone. Ak by bol, za sedem rokov by bol dávno zmenený. Problém je, že návrh Váhostavu je v rozpore so zákonom a malo by nastupovať trestné právo. Predstavitelia Váhostavu sa totiž dopustili niekoľkých trestných činov," uviedol Lipšic. Podľa neho ide o trestné činy zavineného úpadku, poškodzovania veriteľa, marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania, zvýhodňovanie veriteľa a trestný čin podvodu.     

Lipšic zdôraznil, že majetok Váhostavu je 147 miliónov eur, záväzky 143 miliónov eur. "Všetky záväzky sú na 100 percent kryté majetkom. Platobná neschopnosť Váhostavu-SK nie je primárna, ale iba sekundárna a je potrebná iba časová reštrukturalizácia, teda odloženie splátok, ale bez objemovej reštrukturalizácie," myslí si.     

Poslanec je preto presvedčený, že Váhostav má uhrádzať pohľadávky v plnej výške. "Napriek tomu Váhostav žiada aj objemovú reštrukturalizáciu v sume takmer 100 miliónov eur. To znamená, že sa spoločnosti prihrá zisk 100 miliónov eur, ktorý sa nebude zdaňovať," avizoval.

Kde je Juraj Široký?

V pléne sa zároveň pýtal, kde je Juraj Široký. "Prečo nie je obvinený? Prečo nemá zabezpečený majetok? Ak chceme získať dôkazy, musíme ich získať čo najskôr. Keď ide o drobného človeka, recesistu, toho stíhame za volebnú korupciu. Prečo nebola žiadna prehliadka vo Váhostave-SK? Prečo neboli zaistené listiny a počítače? Nestalo sa to kvôli prepojeniu Širokého a premiéra Roberta Fica. Ak by bol zatknutý, začne hovoriť. Preto dnes môže byť pokojný," povedal Lipšic.

Most: Chceme riešenie, času je čoraz menej

Most-Híd vyzýva vládu, aby predložila do parlamentu definitívnu verziu riešenia situácie vo Váhostave. Podľa zástupcov strany sa totiž poslanci stále, deväť dní pred schvaľovaním reštrukturalizačného plánu, zaoberajú návrhom zákona, ktorý už dávno neplatí.

Predseda Béla Bugár pripomenul, že aktuálna situácia vôbec nemusela byť. "Smer tento problém ignoroval viac ako rok. Posledné týždne po enormnom tlaku zo strany verejnosti, médií a opozície bol konečne nútený konať," vyhlásil Bugár. Podľa neho premiér spolu s kolegami z vlády tápe pri hľadaní riešenia. "Premiér a vláda sa správajú presne tak, ako malí chlapci stratení v lese,“ konštatoval Bugár.

Ako upozornili zástupcovia Most-Híd, už viac ako pred rokom navrhovali upraviť pravidlá reštrukturalizácie tak, aby malí veritelia nemohli byť vyšachovaní v procese reštrukturalizácie. Zároveň navrhovali minimálnu mieru uspokojenia pohľadávok malých nezabezpečených veriteľov najmenej 50 %. “Našou treťou a zásadnou podmienkou riešenia situácie okolo Váhostavu bola a stále zostáva spoluúčasť majiteľov, akcionárov Váhostavu na celom reštrukturalizačnom procese,“ vysvetlil Bugár. 

Podpredsedníčka Most-Híd Lucia Žitňanská pripomenula, že vláda a parlament majú čas len do 30. apríla na riešenie situácie Váhostavu. "Pre mňa je to absolútne neprijateľná situácia, aby sme my poslanci nevedeli, čo bude riešením Váhostavu deväť dní pred schvaľovacou schôdzou," dodala.

Kollár: Odkiaľ sa reálne zoberie 40 miliónov?

Na zvýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktoré navrhuje Smer ako jedno z riešení situácie veriteľov Váhostavu, doplatia podľa Jozefa Kollára všetci klienti bánk. Vyhlásil to v parlamentnej rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie k novele Obchodného zákonníka.

“Odkiaľ sa teda reálne zoberie 40 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na zvýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky? Ak minister financií Peter Kažimír tvrdí, že to nie sú oficiálne finančné zdroje verejných financií, ak tvrdí, že na to nedoplatí verejný rozpočet, banky, premiér hovorí, že na to nedoplatia občania, tak sa teda pýtam, 40 miliónov eur spadne z neba,“ uviedol v pléne.

Peniaze použijú na odkúpenie pohľadávok

Ako nedávno priblížil šéf rezortu financií Peter Kažimír, peniaze sa použijú na odkúpenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. “Na zvýšenie základného imania chceme použiť peniaze, ktoré sú zhromažďované na základe zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Dnes ten stav v štátnych finančných aktívach je vyše pol miliardy eur," spresnil minister.

Oficiálny údaj o počte klientov bánk podľa Kollára neexistuje a nedisponuje ním ani Slovenská banková asociácia.“Je to dané aj tým, že banky ho spravidla nezverejňujú, banky zverejňujú len údaj o počte účtov a tým, že niektorý občan má viac účtov v bankách, k tomu číslu je ťažké sa dopátrať,“ konštatoval. Podľa Kollára však kvalifikované odhady hovoria, že asi 3,5 milióna Slovákov má v súčasnosti jeden a viac účtov.

Vládne opatrenie spôsobí podľa poslanca to, že banky budú znižovať úrokové sadzby na vklady a zvyšovať úrokové sadzby na úvery a poplatky. “Minister Kažimír hovorí, že nič veľké sa nedeje, že banky len o jeden kvartál budú platiť dlhšie na účet štátnych finančných aktív, ale banky si tieto peniaze vytiahnu od 3,5 milióna občanov, ktorí majú účet v bankách,“ upozornil Kollár. Poslanec zároveň vyčíta vládnemu opatreniu aj to, že finančné prostriedky, ktoré sa majú použiť na odkúpenie pohľadávok, sú účelovo viazané na krytie nákladov na budúce systémové zlyhanie bánk.

Záložné právo na akcie?

Nevyhnutnými podmienkami záchrany Váhostavu štátom je podľa plánu, ktorý navrhuje poslanec Kollár, záložné právo štátu na akcie spomínanej firmy. Štát získa záložné právo na všetky akcie Váhostavu za špeciálne stanovenú cenu. 

Záložné právo na akcie štát môže, ale nemusí využiť, v závislosti od výsledku, a tak by sa vyhol prípadnému záväzku dlžníka. Kollár tiež navrhuje záložné právo na akcie firiem "nad Váhostavom". Štát zaujme miesto záložného veriteľa na majetok všetkých spoločností a schránok "nad Váhostavom", ak sa tento majetok nachádza na území SR a vzťahuje sa naň slovenská jurisdikcia. Podmienkou záchrany je aj ručenie osobným majetkom majiteľov Váhostavu či odkrytie všetkých vlastníckych štruktúr.