Ekonóm vysvetlil, ako sa Írsko dostalo z krízy

Írsku pomohli americké firmy

O'Brien odporoval všeobecnej predstave rozšírenej v Európe, že sa Írska republika vymotala z krízy rýchlo. Recesia v nej začala už v roku 2007, skôr, než v iných krajinách. Zotavovanie prebiehalo rýchlejšie než na juhu kontinentu, ale trvalo dlhšie ako v pobaltských štátoch. Z toho vyplýva, čím je ekonomika otvorenejšia, čím viac exportuje, tým rýchlejšie sa dostáva z ťažkostí. Najuzavretejšiu ekonomiku medzi krajinami zasiahnutými krízou má Grécko.

Treba vidieť, že 90 % írskeho exportu zabezpečujú dcéry globálnych koncernov, najmä amerických. Takéto niečo nejestvuje už v nijakej ďalšej priemyselnej krajine. Veľké farmaceutické koncerny, ale aj Google a Facebook riadia z Írska svoje európske podnikateľské aktivity.

Ale z ostrova usmerňujú aj svoje pobočky v Afrike a na Blízkom východe. Koncerny pôsobia vo veľmi inovatívnych sektoroch a vcelku ide o tie najziskovejšie koncerny. To pomáha! V Írsku nedošlo k masovými protestom obyvateľstva proti úsporám predovšetkým preto, lebo v krajine nie je hlboký triedny konflikt. Sociálne spolužitie je silné.

"Od získania nezávislosti v 20. rokoch minulého storočia dominujú na politickej scéne strany stredu," uviedol ekonóm a dodal: "V Rakúsku máte silné ľavicové a pravicové strany a ešte aj výskumné ústavy, ktoré ich podporujú. To u nás nie je. Koncom vlaňajška predsa len došlo k masovému protestu proti spoplatneniu odberu vody. Zo všetkých úsporných opatrení bolo najlogickejším. Nepoznám nijakú ďalšiu členskú krajinu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, v ktorej sa za vodu neplatí."

Ekonómovia nevyvodzujú závery z faktov

Ľudia ako americký ekonóm Paul Krugman tvrdia, že politika úspor nepôsobí a poukazuje na Grécko. Nemeckí ekonómovia zastávajú názor, že treba sporiť, čo vedie k úspechu a za príklad dávajú pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Empirické dôkazy nedávajú právo na silné tvrdenia. Je zrejmé len to, že možno robiť silné úsporné opatrenia a na konci opäť príde rast.

"Pozrime sa však na to," argumentoval O'Brien, "či Írsko malo redukovať svoj deficit nie za štyri roky, ale za desať, a požičať si na ti viac peňazí od Európy a Medzinárodného menového fondu. Boli by sme sa dostali z krízy rýchlejšie? Bol by rozpočtový schodok dokázal preklenúť samotný rast hospodárstva? Na to nedokáže nikto odpovedať. V diskusii o úsporných opatreniach vyvodzujú mnohí ekonómovia závery z ideologických predsudkov a nie z faktov."

O'Brien sa domnieva, že Írsko by sa nedostalo z krízy ľahšie, keby malo vlastnú menu. Ani v prípade devalvácie národnej meny by prekonanie krízy nebolo bezbolestné. Ľudia by v tom prípade schudobneli, lebo ceny dovážaných tovarov by vzrástli. A o to viac by došlo k prepadu životnej úrovne v takých malých krajinách, ako je Írska republika, ktorá väčšinu základných druhov spotrebného tovaru musí dovážať.

Málo byrokracie, slabá regulácia, žiadna korupcia

Pokaľ ide o vzťah oslabenej meny a vývozu, ekonóm uviedol príklad Veľkej Británie. Počas krízy klesla hodnota jej libry o tretinu. Podľa teórie malo dôjsť k prudkému vzostupu jej vývozu. Realita tomu nezodpovedá. Medzi oboma faktormi nie je súvzťažnosť. "Predstava, že v čase krízy je na tom lepšie ten, kto nie je v eurozóne, nedáva nijaký zmysel," konštatoval O'Brien.

Americké koncerny rady podnikajú v Írsku nielen preto, že sú v ňom nízke dane. Mali a majú záujem podnikať v Európe z krajiny, v ktorej sa hovorí po anglicky. Írsko je štátom bez korupcie, slabej regulácie a nízkej úrovne byrokracie. Netreba v ňom ako v Taliansku na otvorenie pekárne získať 50 licencií.

Dostalo sa Írsko skutočne bez bolesti z krízy? Odpoveď záleží aj od toho, ako sa bude posudzovať fakt, že počas nej sa z Írska vysťahovalo 200.000 ľudí, mnohí s vysokou kvalifikáciou.