Päť líbyjských klenotov, na ktoré si brúsia zuby barbari z kalifátu

Cieľavedome ničia vzácne pamiatky

Radikáli zo samozvaného kalifátu s kladivami a kyjakmi zdemolovali pamiatky v Mósule, v prastarom meste Nimrúd si na pomoc zobrali aj buldozéry. Vyčíňaniu sa nevyhli ani iné mestá. Sumerské, asýrske aj šiitske pamiatky nenávratne miznú.

Islamský štát má svoje jednotky aj v Líbyi a tamojší archeológovia začínajú byť nervózni. „Je to všetko nepredvídateľné, naše pamiatky sú ohrozené a je veľmi ťažké ich chrániť,“ vysvetlil šéf archeologického výskumu v Tripolise Mustafa Turdžman.

Prvé incidenty v Líbyi

Líbya je od smrti Muammara Kaddáfího bojiskom niekoľkých militantných skupín. V  mestách ako Syrte či Darná majú vplyv aj radikálni islamisti. Na Twitteri sa objavili aj fotografie z Tripoliskej provincie, kde radikáli hlásiaci sa k Islamskému štátu začali po vzore materskej organizácie demolovať sufijskú svätyňu.

Mnohé múzeá už zabarikádovali vstupy a do bezpečných trezorov ukryli menšie artefakty. Líbyjčania sú citliví na svoje pamiatky, počas revolúcie pred štyrmi rokmi dobrovoľne strážili najvzácnejšie lokality, aby ich ochránili.

Ahmad Mustafá z fakulty archeológie na univerzite v Bengházi dokonca odporúča o pamiatkach mlčať, aby nepriťahovali pozornosť džihádistov. Najväčšie klenoty Líbye sú zapísané aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.

1. Leptis Magna

Toto pôsobivé mesto považovali za najkrajšie v celej Rímskej ríši. Vďaka naviatemu piesku sú ruiny stále v dobrom stave. Najväčší rozkvet zaznamenalo mesto v 2. storočí, keď na cisársky trón dosadol miestny rodák Lucius Septimius Severus.

Kým sedel na cisárskom stolci, financoval výstavbu a preto si mesto vyslúžilo titul „perla Afriky“. V Leptis, ktorej Severus pridal aj titul Magna (Veľká), bolo všetko, čo sa nachádzalo aj v samotnom srdci ríše. Veľkolepá hlavná ulica, víťazný oblúk, kúpele, rozľahlé fórum rámcované stĺpmi s hlavami medúzy, trhovisko, či bazilika robili česť svojmu cisárskemu mecenášovi.

Ruiny rímskeho divadla. (SITA/AP)

2. Cyrene

Toto miesto je zase odkazom na grécke dedičstvo. Pôvodne prekvitalo ako grécka kolónia, ale aj po prevzatí Rimanmi si zachovalo dôležitosť. Zlaté roky rozkvetu ukončilo zemetrasenie.

Zachovali sa chrámy Apolóna, ale aj Demeter a Dia. Komplex pohrebiska sa považuje za jeden z najrozsiahlejších a najpestrejších v starovekom svete.

Apollonova svätyňa zo 6. storočia pred Kristom v Cyrene. (SITA/AP)

3. Ghadames

UNESCO hovorí o tomto mieste ako o perle púšte. Jedno z najstarších severoafrických osídlení vzniklo v oáze. V dávnych dobách berberskí Tuaregovia dedili právo na prídel vody.

Domy stavali z blata, malty a konárov stromov navzájom prepojené, aby tak poskytli tieň. Dômyselná saharská architektúra so zavlažovacími systémami vytvorila mesto, ktoré porazilo púšť.

Múry z nepálenej tehly a biely minaret mešity v pozadí. (ČTK/Eye Ubiquitous/Hutchison)

4. Tadrárt Akakus

Skalný masív pohoria Tadrárt Akakus ukrýva svetoznáme skalné maľby, ktoré zobrazujú život z dlhého obdobia od 12 000 rokov pred Kristom až po prvé storočie po Kristovi.

Podľa nich vieme, že predchodcovia Líbyjčanov žili vo vlhkejšej klíme. Na obrázkoch sa objavujú slony, nosorožce, veľké stáda dobytka aj kone. Tisícky kresieb a rytín svedčia o migrácii zvierat, zmenách klímy aj o vývoji ľudského života v tejto časti Sahary.

Skalná maľba z obdobia približne 6 500 pred Kristom. (ČTK/Werner Forman Archive/Euan Wingfield)

5. Sabratha

Mesto prekvitalo ako dôležité obchodné centrum vďaka polohe na pobreží Stredozemného mora. Feničania prístav založili, aby mohli efektívne obchodovať s Afrikou, ale najväčší rozkvet ho čakal pod rímskou nadvládou.

Z tých čias sa zachovali pôsobivé ruiny. Dve miestne múzeá zhromažďujú rímske aj fenické pamiatky.

Rímsky amfiteáter v Sabrathe. (SITA/AP)