Päť potravín, vďaka ktorým prežijeme v preľudnenej budúcnosti

V súčasnosti trpí nedostatkom jedla približne jedna miliarda ľudí, v iných častiach sveta sa naproti tomu bezprecedentne plytvá. Klimatické zmeny i nedostatok vody môžu ohroziť tradičné spôsoby poľnohospodárskej produkcie.

Podľa vedcov potrebujeme zmeniť súbor základných potravín. Niektoré ich náhrady sú úplne nové a vznikli na základe spolupráce najnovšej vedy a technológií, ďalšie stoja na znovuobjavení tradičného riešenia.

1. Hmyz

Po nutričnej stránke je na tom hmyz skvelo. Chrobáky majú v sebe vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín, železo aj zinok. Poznáme 1 900 jedlých druhov hmyzu. Z neho sa už teraz vyrába múka, ktorá by mohla v krátkom čase nahradiť rybiu múčku v potrave pre zvieratá. Niektorí výrobcovia takúto múku už vyskúšali pri príprave mafinov.

Považovať hmyz za potravu je rozšírené v Afrike aj v Ázii. Problémom Čierneho kontinentu je, že ľudia preberajú západný spôsob života a aj stravovania. Predovšetkým v trópoch majú tehotné ženy a malé deti nedostatok zinku a sú anemické.

V Kambodži a Keni už aplikovali projekt univerzity v Kodani WinFood, ktorý sa snaží vylepšiť detskú výživu potravinami čiastočne vyrobenými z hmyzu.

2. Riasy

Riasy ako jedlo poznali už Aztékovia. „Sme schopní odlíšiť prípadné toxické druhy a pracujeme len s tými, ktoré sú pre konzumáciu bezpečné. Mikroriasy, najmä morské, majú vysokú nutričnú hodnotu a niektoré druhy sú bohaté na polynasýtené mastné kyseliny, ktoré prospievajú mozgu a srdcu," zdôraznila Graziella Zittelliová z talianskeho Inštitútu pre výskum ekosystémov.

Výhodou rias je, že pre svoj rast nepotrebujú sladkú vodu a problémom nie je ani hnojivo. Organizácia Coast Trust sa snaží v Bangladéši podporiť pestovanie morských rias preškoľovaním miestnych obyvateľov na farmárov s riasami.

OSN sa prostredníctvom svojej Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo už vyjadrila, že podporuje širšiu produkciu rias a ich využitie ako potravy v rozvojových krajinách. Dôležité je odstrániť z povedomia niektorých národov, že riasy sú potravou chudoby.

3. Medúzy

Sušené či naložené medúzy sú ďalším kandidátom na pokrmy s výdatným zdrojom proteínov. „Medúz vhodných na konzumáciu je v moriach hojne," povedala Antonella Leonová z Inštitútu potravinovej produkcie. Napríklad Cotylorhiza tuberculata sa v značnom množstve vyskytuje pozdĺž brehov juhovýchodného Talianska a dovolenkári ju poznajú aj z Chorvátska.

Okrem toho, že by mohla byť kandidátkou na pokrm budúcnosti, je bohatá na látky pôsobiace ako prevencia proti rakovine prsníka.

4. Mäso zo skúmavky

Tradičný chov dobytka potrebuje pre svoju existenciu rozsiahle pastviny a vodné zdroje, ktoré nie sú vždy k dispozícii.

Riešenie ponúka výskum, ktorý zaujal aj spoluzakladateľa Googlu Sergeja Brina a zakladateľa Microsoftu Billa Gatesa. Výsledkom výskumu Maastrichtskej univerzity v roku 2013 bolo vytvorenie „umelého“ mäsa, z ktorého šéfkuchár pripravil hamburger.

Vedúci výskumného tímu Mark Post a jeho kolegovia začali tým, že odobrali kmeňové bunky z kravského mäsa. Následne sa im v priebehu troch mesiacov podarilo umelo vypestovať vyše 20-tisíc svalových vlákien. Keď boli mäsové bunky pripravené, uskutočnil sa ich ručný zber a stlačením všetkých vlákien dohromady vznikla zmes pre hamburger.

S podobným riešením, ale na rastlinnej báze, prišla firma Beyond Meat. Vyvinula kuracie a hovädzie „mäso“.  Podľa zakladateľa firmy Ethana Browna tvorí substanciu päť zložiek, ktoré sa dajú nájsť aj v prírode. Takéto „mäso“ neobsahuje žiaden cholesterol, lepok, či antibiotiká. Zo sóje naopak izolovali proteín, vlákninu zase zo sóje aj mrkvy. Bill Gates sa dokonca vyjadril, že pri ochutnávke nespoznal rozdiel medzi skutočným a rastlinným mäsom.

Za túto cestu sa jednoznačne vyjadril vizionár a zakladateľ spoločnosti Virgin Group Richard Branson. Podľa neho o dvadsať rokov už úplne bežne budú hrať prím spoločnosti, ktoré produkujú takéto mäso. „Môže to byť až dvadsaťnásobne lacnejšie,“ nádejal sa vizionár pre americký magazín Time.

5. Jedlo z tlačiarne

Možnosti 3D tlačiarne nekončia len pri dokonalom vytlačení zbrane či pri nahrádzaní amputovanej končatiny. Nemusia sa využiť len plasty alebo sadrový kompozit.

Proteíny a sacharidy dokážu byť nápomocné pri tlači potravín. Jednou z hlavným výhod tohto sofistikovaného spôsobu potravy je, že každý si môže tlačenú potravu prednastaviť podľa osobných preferencií.

O možnosti využitia tlačeného jedla rozmýšľa aj NASA. Pre dlhoročnú misiu na Mars nemôže využiť súčasný systém chladených a mrazených potravín, ktoré by pohltili veľa energie a aj priestoru.

Nejde však len o budúcnosť na Marse. „Ak by sa jedlo dalo jednoducho natlačiť, malo by to reálny dopad na masovú liečbu podvýživy v utečeneckých táboroch,“ vyjadrila sa terénna pracovníčka vo východnej Afrike Rachel Kerr pre britský Guardian.