Je Mesiac naozaj kľúčový pre život na Zemi? Vedci začali pochybovať

Premenlivá klíma osamelej Zeme

V roku 1993 francúzsky astronóm Jacques Laskar urobil výpočty, podľa ktorých je prítomnosť Mesiaca zásadná pre to, akým spôsobom je naklonená os našej planéty.

Naklonenie, v ktorom  rotuje planéta okolo svojej osi, spoločne s obehom okolo Slnka, spôsobuje striedanie ročných období, ktoré je pre prírodu zásadným javom. Laskar argumentoval, že bez Mesiaca by na Zemi nebol možný život. Klíma, ktorá by sa na Zemi vytvorila, by bola príliš premenlivá.

Náš Mesiac je goliášom v porovnaní s väčšinou mesiacov. Planéty podobné Zemi ako Merkúr, Venuša a Mars nemajú tak veľké mesiace. Fobos a Deimos, dva satelity Marsu, majú na Červenú planétu nepatrný vplyv.

Mesiac zrejme priniesla gigantická zrážka

Terestriálne planéty, teda telesá veľkosťou a zložením podobné Zemi, vznikli v Slnečnej sústave približne pred 4,5 miliardami rokov. Okolo rodiacej sa centrálnej hviezdy – praslnka - rotoval disk plynu a prachu.

Zrážkami sa sformovali prvé telesá. Podľa moderných výskumov sa Zem zrazila s Theiou, planétou veľkou ako Mars a z týchto trosiek vznikol náš Mesiac.

Zem bez Mesiaca sa vychýlila

Teóriu o kľúčovej úlohe Mesiaca spochybnil tím Jacka Lissauera z NASA. Vedci na superpočítačoch simulovali Slnečnú sústavu, v ktorej neexistuje náš Mesiac.

Ich zistenia sú prekvapujúce. Lissauerov tím zistil, že bez Mesiaca by sa os otáčania Zeme vychýlila len o 10 ďalších stupňov oproti dnešným približne 24 stupňom. Je to menej, ako sa očakávalo.

Výpočet dokázali urobiť vďaka výkonu súčasnej výpočtovej techniky. Dnešné počítače dokážu pracovať s oveľa väčším počtom dát ako počítače v 90. rokoch, keď teóriu o nevyhnutnosti Mesiaca predkladal Francúz Laskar.

Pomohol by Jupiter

Zem v minulosti rotovala oveľa rýchlejšie ako dnes. Podľa modelu americkej astrofyzičky Robin Canup sa kedysi neotočila okolo svojej osi za 24 hodín, ale za štyri až päť hodín. Pôsobením Mesiaca sa rotácia postupne spomalila.

Lissauer a jeho kolegovia simulovali vesmír, v ktorom sa Zem točila rýchlejšie ako v súčasnosti a rotovala naopak. To znamená, že Slnko by vychádzalo na západe a zapadalo na východe. Zem by sa podľa nich napokon stabilizovala aj bez veľkého satelitu, vplyvom gravitačnej rezonancie s inými planétami, najviac s Jupiterom.

Hlavným výsledkom zistení Lissauerovho tímu je, že prítomnosť mesiaca nemusí byť nutná pre život na Zemi podobných planétach. Terestriálna planéta si môže udržať stabilné prostredie aj bez neho.

Samozrejme, Mesiac neovplyvňuje len sklon rotačnej osi. Príliv a odliv hladiny morí je z veľkej časti jeho dielom. Takzvané slapové javy boli pre vznik života zrejme dôležité. Slapové javy ale nespôsobujú len príťažlivé sily Mesiaca, svoju úlohu hrá aj Slnko.

Druhé lunárne preteky

Mesiac má významný vplyv na našu kultúru aj na technologický vývoj. Počas studenej vojny vyhrali Spojené štáty mimoriadne nákladný súboj o tom, kto prvý na na náš jediný veľký prirodzený satelit vstúpi.

V súčasnosti sa uvažuje o vybudovaní stálych základní na Mesiaci. Záujem má americká NASA, ruský Roskosmos, spomína sa aj India, Čína a Japonsko. Spoločnosť Google financuje súťaž, cieľom ktorej je dopraviť na povrch Mesiaca robota, ktorý odošle na Zem video vo vysokom rozlíšení.

Nejde len o vedu a výskum. Zem by stratou svojho satelitu stratila čosi ťažšie uchopiteľné. Ako poznamenáva magazín Space.com, bez nášho Mesiaca by nevznikla Beethovenova Sonáta mesačného svitu, a to by bola škoda.