S klimatickými zmenami sa najhoršie vyrovná Afrika, ako je na tom Slovensko?
Superbúrky, rozsiahle povodne či katastrofálne sucho. Aj to prinesú podľa drvivej väčšiny vedcov klimatické zmeny. Štúdia americkej univerzity hovorí, ako sa s nimi vysporiadajú jednotlivé krajiny.
Kľúčová je voda ale aj cesty
Univerzita Notre Dame z USA vytvorila rebríček krajín, ktoré by mali byť najlepšie a najhoršie pripravené na zmenu klímy a problémy, ktoré sú s tým spojené.
Kľúčové faktory v odolnosti jednotlivých krajín sú podľa štúdie dostupnosť potravy, vody, zdravotných služieb, či dobrá infraštruktúra. Celkové hodnotenie ovplyvnil najmä stav ekonomiky, ale aj politická aj sociálna situácia.
Takzvaný ND-Gain index hodnotí, ako sú krajiny pripravené na prírodné katastrofy, napríklad záplavy alebo superbúrky, ktoré budú nepriehliadnuteľným dôsledkom klimatických zmien.
Každá krajina získať hodnotenie na škále od 0 až po 100, čo znamená najvyššiu odolnosť.
Najlepšie vyhliadky majú Nóri
Päť najlepších krajín sa nachádza v Európe, kraľuje im Nórsko. Toto umiestnenie si škandinávska krajina udržiava dlhodobo. „Vidíme však rezervy. Dokonca ani najrozvinutejšie krajiny nie sú bez rizika a kompletne pripravené na klimatické zmeny,“ vyjadrila sa Jessica Hellmann, výskumná riaditeľka ND-Gain indexu. Spojené štáty sa v rebríčku umiestnili na ôsmom mieste.
Najlepšie hodnotené krajiny majú niekoľko spoločných charakteristík. Čelia miernejším klimatickým zmenám a zároveň majú dobré možnosti, ako sa vyrovnať s potenciálnym rizikom. V týchto krajinách je dobrá prístupnosť k základným potrebám: k elektrine, pitnej vode či kanalizácii. Vo všeobecnosti sú aj menej závislé na prírodnom bohatstve a prevádzkujú dobrú vládnu politiku.
Slovensko sa na mape zostavenej podľa ND-Gain indexu nachádza v zelenom, relatívne bezpečnom spektre. V rebríčku sa umiestnilo na 35. mieste. Podobné výsledky dosiahla celá západná a stredná Európa. Znamená to, že riziká, ktoré môže spôsobiť zmena klímy, sú tu menšie.
Z európskych krajín dosiahli nižšie, žlté hodnoty len Albánsko (83. miesto), Bosna a Hercegovina (85. miesto) a Moldavsko (86. miesto).
Afrika na dne rebríčka
Z desiatich najhorších krajín je osem umiestnených v Afrike. Väčšina krajín na spodných priečkach rebríčka sú chudobné krajiny zamerané na poľnohospodárstvo.
Obyvateľstvo závislé na úrode obýva oblasti, ktoré môže ľahko zasiahnuť tajfún alebo povodeň. Posledné priečky obsadili Čad, Burundi, Eritrea, Stredoafrická republika a Konžská demokratická republika.
Zaujímavý je príklad africkej Nigérie, ktorá je na 170. mieste. Klimatické zmeny môžu úplne položiť ropný priemysel, z ktorého krajina žije. Nigéria produkuje 1,95 milióna barelov ropy denne.
Náznaky toho, čo sa môže stať, sa objavili už v roku 2012. Počas niekoľkomesačných povodní klesla produkcia o pol milióna barelov. Povodne nie sú jediným ohrozením, stúpajúca hladina morí môže zaplaviť ložiská ropy v delte Nigeru.
V Malawi (156. miesto) hrozí zdevastovanie poľnohospodárstva pre sucho, v Sudáne (173. miesto) môže byť katastrofálny nedostatok vody.
Väčší pesimisti
Americká televízna stanica CNBC zoradila vlastný rebríček krajín, ktoré najviac postihujú klimatické zmeny. Podľa neho nie sú chránené ani vyspelé ekonomiky, pretože v zozname CNBC sa nachádza aj Japonsko.
Krajina na pozitívnom 14. mieste ND-Gain indexu má síce prepracovanú vládnu stratégiu, ale roky ju vysiľujú prírodné katastrofy. Cunami, záplavy, výbuchy sopiek, či zemetrasenia sú na dennom poriadku a dokážu sa hneď odraziť na ekonomike krajiny. Pád silného Japonska môže destabilizovať celý región.
Svetová banka ráta so zaplavením krajiny
Svetová banka patrí k organizáciám, ktoré pri svojich ekonomických analýzach neváhajú s pripočítaním rizika otepľovania. V jej zozname rizikových krajín je červenými číslami zapísaný Bangladéš.
Rastúca teplota prispieva k postupnému topeniu ľadovcov v Himalájach, čo môže viesť k rozšíreniu toku riek Ganga a Brahmaputra. Banka odhaduje, že rieky môžu začať pravidelne zaplavovať 30 až 70 percent krajiny.