Ukrajinské mierové rozhovory v Minsku sa skončili bez dohody
Mierové rozhovory o Ukrajine dnes v bieloruskej metropole Minsk stroskotali po vyše štyroch hodinách a ukrajinský vyslanec obvinil zástupcov separatistov z prekazenia stretnutia tým, že kládli ultimáta a odmietli diskutovať o plánoch na prímerie. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruskú agentúru Interfax.
Hlavní aktéri odišli z miesta konania, zo štátnej rezidencie v Minsku, rôznymi autami, uviedol svedok pre Reuters. Títo kľúčoví účastníci nevydali pred odchodom ani žiadne vyhlásenie.
Rozhovory zamerané na ukončenie krvavého konfliktu medzi proruskými separatistami a vládnymi silami na východe Ukrajiny sa teda v Minsku skončili bez prelomu.
Ukrajinský zástupca, bývalý prezident Leonid Kučma, povedal, že účastníci sa nedokázali dohodnúť na prímerí, ani na stiahnutí ťažkých zbraní.
Ukrajinský exprezident spresnil, že dvaja predstavitelia separatistov predložili ultimáta a odmietli "debatovať o pláne krokov na urýchlené zavedenie prímeria a stiahnutie ťažkých zbraní".
Kučma takisto skritizoval dvoch hlavných vodcov separatistov na východe Ukrajiny, ktorí vlani v septembri podpísali kľúčové dohody v Minsku, za to, že neprišli na dnešné stretnutie "kontaktnej skupiny". Patria do nej aj ruský vyslanec a predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Boje medzi ukrajinskými silami a Ruskom podporovanými povstalcami na východe Ukrajiny pripravujú o život ďalších a ďalších civilistov, ako aj príslušníkov armády.
Obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú zo smrtiacej delostreleckej paľby a mínometných útokov na civilné ciele, ktoré trvajú posledné dva týždne. Jeden z útokov bol v piatok zameraný proti kultúrnemu stredisku v regionálnom hlavnom meste Doneck, kde zahynulo najmenej päť ľudí čakajúcich na humanitárne prídely.
Dnes už skôr spolu telefonovali ruský prezident Vladimir Putin, nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande. Diskutovali o situácii na Ukrajine, ktorá spôsobuje najväčšiu krízu vo vzťahoch Ruska a Západu od konca studenej vojny pred vyše 20 rokmi.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert uviedol, že trojica lídrov sa zhodla, že stretnutie v Minsku by malo priniesť aspoň dohodu o prímerí. "Bol by to počiatočný bod pre širšie riešenie problému," povedal hovorca. Očakávanie troch lídrov sa teda nenaplnilo.
Septembrový mierový plán z Minska žiada tiež prísnejšiu kontrolu spoločnej rusko-ukrajinskej hranice, cez ktorú Moskva podľa Kyjeva posiela bojovníkov a výzbroj, a tiež prepustenie zajatcov oboch strán.