Ústavný súd predbežným opatrením pozastavil účinnosť zákona o prokuratúre

Podľa vyjadrenia Tichého, ktoré poskytol TASR ešte 12. augusta, prokurátorom „prekáža účasť ministra spravodlivosti SR v rôznych komisiách a vôbec výkonnej moci práve v komisiách. Či už to sú disciplinárne komisie, výberové komisie alebo tvorba našich vnútorných predpisov," povedal Tichý. Poslanci Národnej rady

SR 28. júna prelomili prezidentovo veto a aj po druhý raz schválili novelu zákona o prokuratúre. Okrem zmien vo výberových a disciplinárnych komisiách novela zavádza napríklad zverejňovanie uznesení prokurátorov či zavedenie funkčných období vedúcich prokurátorov. Zmeny mali vstúpiť do platnosti 1. októbra.

V rozsiahlom podaní zastupujúci generálny prokurátor argumentoval okrem iného aj tým, že novelizovaná legislatívna norma by mohla priniesť oslabenie samostatného postavenia prokuratúry v systéme ústavného zriadenia a mohla by znamenať aj získanie politického vplyvu na jej činnosť a personálne obsadenie. „Verejnosti je dlhodobo podsúvaný názor, že prokuratúra Slovenskej republiky je prokuratúrou leninského typu,“ uvádza sa v podaní. Zároveň sa objavuje argumentácia, že medzinárodné posudky súčasnej právnej normy hovoria o tom, že súčasný zákon je v súlade s tým, čo možno očakávať od demokratického štátu.

Tichý v podaní ďalej uvádza, že ministerstvo spravodlivosti týmto zákonom vlastne porušuje Programové vyhlásenie vlády, ktoré síce hovorí o zrušení inštitútu justičných čakateľov, či zverejňovaní všetkých súdnych rozhodnutí na internete. Programové vyhlásenie vlády však nehovorí o právnych čakateľoch prokuratúry, ani o rozhodnutiach prokuratúry. „Zrejme si ministerstvo pletie prokuratúru so súdnictvom,“ uviedol ďalej zastupujúci generálny prokurátor v podaní, ktoré sa celé nesie v duchu obáv o zachovanie nezávislosti prokuratúry.
K uzneseniu ÚS pripojili odlišné stanovisko sudcovia Juraj Horváth, Ján Luby a Lajos Mészáros.