Masaker v Charlie Hebdo: Teroristi volali novinárov po mene a popravili ich
Satirický týždenník Charlie Hebdo, ktorý bol známy karikatúrami politikov ale aj náboženských autorít, sa stal terčom krvavého masakru. Išlo o najväčší teroristický útok vo Francúzsku od konca druhej svetovej vojny. Čo presne sa v stredu stalo?
Teroristi nepoznali presnú adresu
V stredu predpoludním dvojica ozbrojených a maskovaných útočníkov vstúpila na ulici Nicolas Appert do budovy číslo šesť, kde sídli archív týždenníka. Splietli sa, redakcia sídli na čísle desať.
Teroristov do budovy vpustila karikaturistka časopisu, ktorá prišla do redakcie s dieťaťom. Keď sa dostali na správne miesto, práve prebiehala redakčná porada. Podľa francúzskych médií načasovanie akcie značí, že útok bol dobre naplánovaný. Presnú adresu nevedeli z dôvodu, že redakcia pracovala v utajenom režime.
Ozbrojenci vyzbrojení kalašnikovom a granátometom vtrhli do redakcie a vyvolávali po mene karikaturistov. Potom ich popravili. V redakcii zabili okrem novinárov aj policajta, ktorý robil ochranku šéfredaktorovi S. Charbonnierovi.
Pomsta za Mohamedove karikatúry
Na mieste činu útočníci vykrikovali Alláhu akbar (Boh je veľký) a prihlásili sa k teroristickému hnutiu Al-Káida a tvrdili, že pomstili proroka Mohameda.
Polícia hneď prijala prvé tiesňové volanie. Útok trval len desať minút. Ako prvá prišla k miestu činu policajná hliadka na bicykloch. Pri odchode z redakcie tak ešte zabili jedného neozbrojeného policajta arabského pôvodu.
Ozbrojenci opustili miesto v tmavom vozidle a na severovýchode metropoly vymenili vozidlo za iné auto, ktoré si vynútili od náhodného šoféra.
Účasť najmladšieho je spochybnená
Na mieste činu asi hodinu a pol po vraždení vystúpil prezident Francoise Hollande so starostkou Paríža Anne Hidalgovou a označil útok za teroristický čin.
Francúzska polícia na ochranu úradov, škôl a ďalších verejných budov, miest náboženského kultu a obchodných centier nasadila vyše 88.000 príslušníkov.
Podozriví sú Chérif a Said Kouachiovci, ktorí pochádzajú z 10. parížskeho obvodu. Ešte v stredu sa polícii vzdal mladík Mourad Hamyd, je švagrom jedného z dvoch hlavných podozrivých. Tvrdil, že sa počas útoku sedel v škole. Pri naháňačke s políciou deklarovali bratia Kouachiovci, že sú odhodlaní zomrieť.
Cieľom útočníkov boli aj v minulosti
Týždenník Charlie Hebdo sa stal cieľom podpaľačov už v roku 2011 a moslimov v minulosti dráždil karikatúrami proroka Mohameda. V deň tragédie vyšiel s obálkou, na ktorej je karikatúra spisovateľa Michela Houellebecqa. Tomu práve vyšla kniha s názvom Podrobenie, o budúcnosti v islamizovanom Francúzsku.
Autor si v ňom totiž predstavuje Francúzsko v roku 2022, keď ho riadi moslimská vláda a prezidentom sa stane líder moslimskej strany Ben Abbes, ktorý o sebe tvrdí, že bude ochrancom základných hodnôt. Medzi ne však radí patriarchát, polygamiu, zahaľovanie žien, ich vzdanie sa zamestnania, koniec slobody vierovyznania a konverziu k islamu.
Krajinu útok zjednotil
Šokovaná krajina začala ešte večer po útoku organizovať pietne zhromaždenia v mestách. Solidarita sa rozšírila do celého sveta. Hashtag #JeSuisCharlie (Som Charlie) na sieti Twitter sa prakticky používa na celom svete na vyjadrenie solidarity s postihnutým týždenníkom.
Liga arabských štátov združujúca viac ako dve desiatky arabských islamských krajín násilný čin odsúdila ako terorizmus, rovnako tak urobila aj Saudská Arábia, ktorá je kolískou islamu.