Pred 25 rokmi popravili v Rumunsku diktátora Nicolae Ceausesca

Nicolae Ceaušescu sa narodil 26. januára 1918. Jeho rodný domček z hlinených nepálených tehál bez elektriny a plynu s troma miestnosťami v obci Scornicesti svedčí o skromnom pôvode budúceho rumunského diktátora.

Písomné doklady potvrdzujúce, že Nicolae Ceaušescu sa spočiatku živil ako obuvník, sa našli v Rumunsku v roku 1994. V policajnej prihláške, ktorú Ceaušescu vlastnoručne napísal a podpísal v roku 1936 sa uvádza, že je obuvníkom. V 30. rokoch 20. storočia sa stal členom rumunskej komunistickej strany, niekoľkokrát ho väznili. Vo väzení sa spriatelil so spoluväzňom - budúcim komunistickým vodcom krajiny Gheorghe Gheorghiu-Dejom.

Komunisti získali v Rumunsku moc v roku 1947, Ceaušescu sa vtedy stal ministrom poľnohospodárstva a neskôr pôsobil na ministerstve obrany a mal hodnosť generála. Pod vedením Deja sa vypracoval na druhú najdôležitejšiu osobu v komunistickej strane. V roku 1965 po Dejovej smrti zaujal miesto na čele strany a v roku 1967 už stál na čele štátnej rady.

Hlavou štátu v Rumunsku bol od roku 1974 a vládol krajine 25 rokov. Viedol nezávislú zahraničnú politiku, ale doma zaviedol policajný režim. Potlačil slobodu slova a zhromažďovania, tajná polícia Securitate na všetko dozerala. V snahe splatiť zahraničný dlh doviedol krajinu exportom na pokraj kolapsu, nastal nedostatok energií, potravín aj ostatného tovaru, o zdravotníctve ani nehovoriac. Jeho manželka Elena a ďalší príbuzní zastávali v krajine vysoké posty. Plány diktátora vyústili do rozsiahlej násilnej premeny vidieka a transportu jeho obyvateľov do poľnohospodárskych stredísk.

Rumunsko bolo v roku 1968 jedinou členskou krajinou Varšavskej zmluvy, ktorá sa odmietla zúčastniť na okupácii niekdajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Prezidentský palác v Bukurešti bol príkladom Ceaušescovej gigantománie. S plochou 500.000 metrov štvorcových bol po washingtonskom Pentagóne druhou najväčšou budovou na svete. Palác má päť nadzemných poschodí a štyri podzemné, ktoré boli zariadené ako protiatómové kryty. Pôvodne mal slúžiť ako sídlo ústredného výboru komunistickej strany. Jeho výstavbe padlo za obeť historické centrum mesta, ktoré bolo pre svoju eleganciu a architektonický šarm nazývané Parížom Východu.

Autobus bývalého rumunského komunistického diktátora Nicolae Ceaušesca využila austrálska herečka Nicole Kidmanová v roku 2002 ako pojazdnú maskérňu počas natáčania svojho filmu Cold Mountain v Rumunsku. Autobus vyrobila špeciálne pre Ceaušesca v roku 1969 nemecká firma. Vozidlo malo veľa vymožeností, vrátane vlastného generátora elektrickej energie a telefonickej centrály. Interiér bol obkladaný vzácnym drevom a nechýbala elegantná kúpeľňa.

V niekoľkých aukciách sa po smrti diktátora predával jeho majetok. Medzi predmetmi boli Ceaušescove lovecké zbrane, nože a kusy nábytku a aj jedna z Ceaušescových čiapok, čierna limuzína od niekdajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona. Drevenú šachovnicu dostal Ceaušescu od ruského šachového majstra Anatolija Karpova. Dražili sa dve lode a auto, dary iránskeho šacha a víno. Mnohé z fliaš dostal Ceaušescu do daru, niektoré boli úrodou rumunských vinohradov. Najstaršia fľaša pochádzala z roku 1918 a každá z nich niesla etikety s označením Ceaušescovho vlastníctva.

Peniaze z dražieb putovali do štátneho rozpočtu.

Kuriózne bolo rozhodnutie v prípade daru z Poľska. Diktátor totiž dostal v 80. rokoch 20. storočia od poľskej vlády do daru žrebca a kobylu. Kone, vypustené do voľnej prírody sa rozmnožili a úrady v Scrovistei dostali hlavybôľ zo stáda divých koní, ktoré sa voľne preháňali po okolí a ničili obrobené polia. Miestne úrady sa rozhodli kone pochytať a predať chovateľom.