Atómové elektrárne na Slovensku nevykázali v testoch závažné nedostatky

Atómové elektrárne na Slovensku nevykazujú nedostatky, ktoré by vyžadovali neodkladné opatrenia pre zabezpečenie bezpečnej prevádzky. Vyplýva to z národnej správy o výsledkoch záťažových testov na slovenských jadrových zariadeniach, ktorú zverejnil Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR. "Pri hodnotení úrad neidentifikoval žiaden nedostatok, ktorý by vyžadoval bezodkladné riešenie,“ konštatovala na utorňajšej tlačovej besede predsedníčka úradu Marta Žiaková.

Na základe výsledkov testov nebola podľa ÚJD spochybnená ďalšia bezpečná prevádzka pracujúcich blokov, ani pokračujúca výstavba nových blokov. "Identifikované a v správe definované opatrenia vedú k ďalšiemu zvýšeniu súčasnej úrovne jadrovej bezpečnosti,“ dodáva úrad v správe, ktorú koncom vlaňajška zaslal Európskej komisii.

Národná správa obsahuje výsledky záťažových testov na slovenských jadrových zariadeniach, ktoré ich prevádzkovateľ, Slovenské elektrárne, a. s., dobrovoľne vykonal. Počas záťažových testov boli podľa úradu jadrového dozoru analyzované mimoriadne externé udalosti ako zemetrasenie, záplavy a následky ďalších udalostí, ktoré môžu viesť k viacnásobnej strate bezpečnostných funkcií elektrárne. Posudzované boli tiež kombinácie udalostí, vrátane výpadku elektrického napájania, dlhodobého prerušenia prívodu vody, ale i straty elektrického napájania v dôsledku extrémnych klimatických podmienok, ako aj riadenie ťažkých havárií.

"Vzhľadom na napätý časový rámec, stanovený pre záťažové testy, bude ÚJD požadovať ďalšie systematické a komplexné hodnotenie robustnosti projektu a odolnosti elektrárne voči vonkajším a vnútorným rizikám, najmä k tým, ktoré môžu viesť k úplnej strate elektrického napájania a strate možnosti odvodu tepla,“ konštatuje úrad v zverejnenej správe. Rovnako musí byť tiež podľa úradu zvážená prípadná havária na viacerých blokoch súčasne aj s uvážením závažného poškodenia infraštruktúry. "Všetky uskutočnené modifikácie musia byť reflektované v novelizovanej bezpečnostnej správe,“ dodáva ÚJD.

V rámci hodnotenia rizika možného zemetrasenia a prípadných škôd úrad konštatuje, že na území Slovenska a jeho priľahlom okolí nie sú tektonické zlomy, ktoré by mohli spôsobiť extrémne zemetrasenia porovnateľné s katastrofickým zemetrasením v Japonsku. Napriek tomu je podľa ÚJD otázka seizmicity dôsledne zohľadnená v projekte, prevádzke a bezpečnostnej modernizácii elektrární a je aj súčasťou záťažových testov. "V jednotlivých lokalitách bol inštalovaný systém seizmického monitorovania pre skorú identifikáciu seizmickej aktivity, ktorá by mohla potenciálne ovplyvniť atómové elektrárne,“ dopĺňa úrad.

Záťažové testy sa venovali aj možným rizikám zo záplav. Vzhľadom na umiestnenie lokalít vo vnútrozemí a ich vzdialenosti od zdrojov vody môže byť však podľa ÚJD zaplavenie lokalít zo zdrojov povrchovej vody z riek alebo jazier vylúčené, podobne ako aj zaplavenie vplyvom podzemných vôd. Podobne úrad konštatuje, že je akceptovateľná aj odolnosť elektrární voči meteorologickým extrémom.

Úrad jadrového dozoru SR odporučil v správe z výsledkov záťažových testov Slovenským elektrárňam zosúladiť postup s ostatnými prevádzkovateľmi podobných typov elektrární a vziať do úvahy výsledky záťažových testov a ich partnerskej previerky. "Finálny rozsah požadovaných vylepšení a časový harmonogram ich implementácie bude harmonizovaný s ostatnými krajinami EÚ,“ dodáva ÚJD.

Európske úrady jadrového dozoru sa dohodli na podobe záťažových testov jadrových reaktorov v rámci EÚ s cieľom zabrániť krízovej situácii, aká zasiahla Japonsko po minuloročnom marcovom zemetrasení. Krajiny EÚ sa následne koncom mája dohodli, že stresovými testami prejdú všetky jadrové elektrárne na území spoločenstva. Spôsob vykonania záťažových testov v členských krajinách EÚ bude vyhodnotený v tomto roku v rámci celoeurópskych partnerských previerok.

Slovenské elektrárne v súčasnosti prevádzkujú dva bloky jadrovej elektrárne Bohunice V2 a dva bloky Atómovej elektrárne Mochovce. Záťažovými testami prešli aj tretí a štvrtý blok mochoveckej elektrárne, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe.

Slovenské elektrárne sú najväčším výrobcom elektriny na Slovensku a druhým najväčším výrobcom elektriny v strednej a východnej Európe. Po ukončení privatizácie v apríli 2006 Enel S.p.A. kontroluje 66 % akcií spoločnosti a zvyšných 34 % vlastní Slovensko prostredníctvom Fondu národného majetku, ktorého akcionárske práva vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR.