Ani Vďakyvzdanie sa v Spojených štátoch s imigrantmi nemazná

Stránky novín okupujú zaručené recepty, ktoré povyšujú jedlo na labužnícke orgie. Ľudia hľadajú návody, ako sa blysnúť na rodinných stretnutiach, pri ktorých sa stretnú všetky generácie.

Témami sú Obama aj konflikt vo Svätej zemi

Prekáračky s ujom, tetou, starým otcom alebo mamou by mali ovládnuť klasické témy ako politika. Najvernejší Obamovi fanúšikovia sa možno nebudú chcieť baviť o kongresových voľbách, ale ostatní môžu špekulovať nad tým, akým spôsobom by sa demokrati ešte mohli pozbierajú z porážky, alebo či budú republikáni triumfovať aj v prezidentských voľbách. Ku klasickým témam určite patria aj napäté izraelsko-palestínske vzťahy.

Diskusie zrejme neobídu ani napätie v meste Ferguson, či sexuálne škandály komika Billa Cosbyho.

Mnoho rodín zasadne k televízorom, aby si pozreli zápasy amerického futbalu, konkrétne Národnej futbalovej ligy. Zatiaľ čo bežne sa zápasy NFL nehrajú vo štvrtok, na Vďakyvzdanie ponúkne liga až trojzápasový maratón.

Jeden moriak prežije, ostatní na pekáč

Jedenie, nekonečné debaty a sledovanie televízie – to je obraz väčšiny amerických domácností. V posledných rokoch k rodinným stretnutiam patrí aj masívne používanie sociálnych sietí. Minulý rok zaznamenala aplikácia na zdieľanie fotiek Instagram najväčšiu aktivitu práve počas tohto novembrového sviatku.

K dňu patrí aj tradičné omilostenie moriaka prezidentom USA. Je to jeden z mála kusov, ktoré prežijú sviatky bez ujmy. Podľa Americkej federácie pre morky Američania len počas Dňa vďakyvzdania skonzumujú asi tretinu z ročnej spotreby moriakov.

K zábavnému folklóru patrí aj súťaž v jedení moriaka. V časovom limite 10 minút musí súťažiaci zjesť čo najviac. Tento rok Joye Chestnut dokázal zjesť 4,24 kila mäsa, doterajší rekord patril Sonyi Thomasovej z novembra 2011, keď zjedla za krátky čas 2,38 kila moriaka. Zvláštnu súťaž usporiadala sieť kasín.

Súťažní jedáci zvládnu pečeného moriaka za pár minút. (AP Photo/The Day, Dana Jensen)

Podstatu ukázala kreslená karikatúra

Ak taká klasická téma ako Vďakyvzdanie však môže polarizovať. Sviatok nemal rád prezident Thomas Jefferson. Hodovanie prirovnával ku kráľovským hostinám, ktoré nemajú v novej demokratickej Amerike miesto.

Otázka ducha Vďakyvzdania zostáva otvorená doteraz. Ide len o bezbrehé hodovanie? Nepriamo a s nechceným efektom odpovedal web novín Indianapolis Star, ktorý uverejnil pravidelnú karikatúru pred Vďakyvzdaním.

@jjauthor Guess who's coming to dinner? http://t.co/BpvRnf2qD4 @UniteRight @DailySignal @DavidLimbaugh pic.twitter.com/uxuovG6AZE

— varvel (@varvel) November 21, 2014

Nezostala nepovšimnutá verejnosťou a vyvolala búrlivé ohlasy. Karikatúra ukázala na problematické a stereotypné zobrazovanie Hispáncov. Biela rodina sedí za slávnosťou tabuľou, aby oslávila Vďakyvzdanie a cez okno sa tlačia dovnútra tri osoby. Otec rodiny hovorí: „Vďaka prezidentovým imigrantským zákonom budeme mať na toto Vďakyvzdanie ďalších hostí.“

Obama v nedávno ohlásenej imigračnej reforme ohlásil pomoc pre takmer 4,7 milióna ľudí, ktorí sa zdržujú na území Spojených štátov bez platných dokladov a hrozí im deporátcia. Reforma sa vzťahuje na rodičov občanov a rezidentov USA, ktorí sú v krajine najmenej päť rokov.

Po apeli čitateľov noviny pozmenili karikatúru. Mužovi s hispánskymi prvkami v okne zmizli fúzy. To však problém nevyriešilo. Kontrast medzi bielou rodinou, kde priťahuje pozornosť vystrašená dcéra s blond vlasmi a tromi postavami v okne, je príliš veľký. Napokon neprežila ani upravená verzia karikatúry bez fúzov. Noviny z webu stiahli aj druhú verziu a ospravedlnili sa.

„Povzbudzujeme a podporujeme rozdielne názory. Ale vyobrazenie v tomto prípade bolo nevhodné, pointa mohla byť vyjadrená iným spôsobom,“ napísal Jeff Taylor zo Star.

Spoločné hody s Indiánmi

Prečo ľudí dráždila karikatúra, ktorá si pôvodne chcela vystreliť iba z Obamovej politiky? Všetko sa týka prapôvodu sviatku, ktorý má korene v 17. storočí. Z Anglicka priplávali k americkému pobrežiu noví osadníci – pútnici, ktorí hľadali slobodu pre svoju protestantskú vieru.

Po ceste na búrlivom mori sa dostali na nehostinnú pevninu, kde by bez pomoci Indiánov neprežili. Naučili sa od nich pestovať kukuricu. Po roku oslávili prežitie v Novom svete veľkou hostinou, na ktorú pozvali aj Indiánov. Oslavy spojené s modlitbami trvali až tri dni.

Klasický príbeh o Vďakyvzdaní je teda o pútnikoch, teda o dnešných imigrantoch, ktorí nevedeli, čo všetko ich čaká, ale napriek riziku išli za slobodou. Bez pomocnej ruky domorodcov by neprežili a nemohli vybudovať svoju novú spoločnosť – dnešné Spojené štáty americké.

Deti si v škôlke vyrobili oblečenie prvých osadníkov a Indiánov ako spomienku na prvé Vďakyvzdanie v roku 1621. (AP Photo, The Winchester Star, Jeff Taylor)