Darwinova kniha o evolúcii zmenila svet, veľká časť ľudí jej stále neverí

Keď sa dostane do dražby vzácne prvé vydanie knihy Charlesa Darwina O pôvode druhov, ponúkané sumy lámu rekordy. Jeden z 1250 kusov prvého vydania môže dnes vyjsť aj na vyše 100-tisíc eur. V čase vydania stál 15 šilingov. (AP Photo/Sang Tan)

Vedecká evolučná teória Charlesa Darwina je aj po dlhých rokoch od zverejnenia považovaná za kontroverznú. Je však pravdou, že najmä medzi širokou verejnosťou. Podľa prieskumu Amerického združenia pre rozvoj vedy jej bez výhrad verí len každý desiaty respondent. V boží zásah, ktorý znamenal začiatok sveta, však verí takmer polovica z nich. Mnohí si však nemyslia, že obe verzie si musia protirečiť.

Kniha, ktorej celý názov znie „O pôvode druhov (prírodným výberom, čiže uchovaním prospešných plemien v boji o život)“ je považovaná za najkontroverznejšiu a najdiskutovanejšiu vedeckú knihu histórie. Preložili ju do desiatok jazykov, čím sa stala prístupnou aj pre strednú vrstvu, ktorá dychtila nazrieť do „šokujúceho“ a „kacírskeho“ obsahu. Naozaj sa v nej píše, že človek pochádza z opice? Pravda je trochu zložitejšia.

Plavba na lodi Beagle

Na začiatku Darwinovej cesty k u sláve bolo štúdium na prestížnej univerzite v Cambridge, kde sa mal stať podľa priania otca anglikánskym duchovným. V tej dobe nebolo ničím nezvyčajným, aby sa kňaz venoval aj prírodovede.

Darwin sa v dobe štúdií stretol s reverendom Johnom Stevensom Henslowom. Reverend bol hlavne profesor botaniky. Na začiatku mu radil pri zbieraní chrobákov a stál pri Darwinovi, aj keď rozmýšľal o nejakej zaujímavej expedícii po promócii.

Na začiatku jeho myšlienkovej cesty k formovaniu teórie prirodzeného výberu stála cesta na lodi Beagle, ktorá pomohla dychtivému mladému vedátorovi preskúmať pobrežie Južnej Ameriky. Výprava sa pretiahla na päť rokov, ale Darwin na nej získal cenné poznatky v oblasti geológie i biológie.

Stretával sa rovnako s domorodými obyvateľmi. Počas cesty si písal detailné poznámky, a z nich vychádzal pri formulovaní teórie prirodzeného výberu.

Galapágy ležia na rovníku, dostatočne vzdialené od juhoamerického pobrežia. Izolovanosť pomohla prírode ku vzniku mnohých unikátnych druhov rastlín aj živočíchov. (AP Photo)

Druhy sa po krôčikoch menia

Základnými kameňmi darvinizmus sú myšlienky o tom, že druhy sa môžu meniť a stále sa aj menia, zmeny prebiehajú pomalými krôčikmi a hlavným mechanizmom vývoja je prirodzený výber. Na svojej objavnej ceste Darwin pozoroval napríklad pinky.

Až doma v Londýne si všimol, že drobné vtáky z Galapág sa líšili tvarom zobáka, veľkosťou a stavbou tela. Stále to však boli pinky, len vyzerali ako 13 rôznych druhov. Podobné odchýlky si všimol u korytnačiek a plazov. Či už ide o pinky alebo o akéhokoľvek iného živého tvora, platí pre nich podľa Darwina princíp, že rozmanitosť organizmov sa stále zväčšuje, dospelé jedince sa postupne začínajú mierne odlišovať, ale napokon prežijú len niektorí.

Kľúčový je prirodzený výber. Prežívajú len druhy a organizmy, ktoré sa lepšie prispôsobili prírodným podmienkam. Prirodzený výber spôsobuje neustále prispôsobovanie sa organizmov.

Darwin nehovoril nič o vzniku života, hovoril skôr o tom, ako sa živé tvory môžu vyvíjať do nových foriem. Opisoval mechanizmus zmien. Problém nastáva, keď si čitatelia uvedomili, že evolúcia zahŕňa aj človeka, ktorý nie je vyčlenený z prírodného sveta.

Vyhýbal sa konfliktu s cirkvou

Po napísaní knihy sa Darwin vyhýbal konfrontácii s cirkvou. Zrejme si uvedomoval, že evolucionizmus môže poskytnúť argumenty tým, ktorí stvorenie chcú vidieť bez božského zásahu.

Doteraz si veľká časť verejnosti myslí, že si musí vybrať medzi Bibliou a darvinizmom. Vo vedeckom svete však trvalo relatívne krátko, kým Darwinove závery kolegov presvedčili. Už pred publikovaním prelomového diela vo vedeckej obci panovali podobné teórie, problémom bolo, že nikto dovtedy nepopísal mechanizmus fungovania.

Darwin sa stránil verejného obhajovania svojej teórie. Po vydaní diela sa radšej zameral na rozsiahlejšie spisovania dôkazov, experimentovania a skúmanie.

Jeho dielo však malo horlivých zástancov, ktorí vyhľadávali verejné debaty. Debaty a ich ohlasy v tlači so záujmom sledoval aj samotný Darwin. Známa sa stala debata Darwinovho zástancu Thomasa Huxleyho s oxfordským biskupom. Biskup sa ironicky spýtal Huxleyho, či pochádza z opice z matkinej alebo z otcovej strany. Diskusia oboch mužov sa medzi širokú verejnosť dostala v skrátenej podobe. V nej Huxley povedal, že by bol radšej opicou ako biskupom.

Thomas Huxley použil túto ilustráciu, aby vysvetlil, že človek a opica majú podobný skelet. (Wikimedia Commons)

Pápež František: Evolúcia nie je v rozpore so stvorením

Sám Darwin nemal k cirkvi vzťah, hoci v mladosti študoval teológiu. Po smrti dcéry sa úplne odvrátil od náboženstva, hoci sám tvrdil, že ateista, ale agnostik, teda verí v nespoznateľnosť najzákladnejších otázok.

O evolucionizme sa zmieňuje pápežská encyklika v roku 1950. Evolúciu popisuje ako proces vzniku ľudského tela, čo v tomto prípade nie je v protiklade s učením katolíckej cirkvi. Cirkev však zdôrazňuje a trvá na dogme, že ľudskú dušu stvoril Boh. Ján Pavol II. komentoval darvinizmus zmierlivo, prehlásil, že je „viac ako hypotéza“.

Pred piatimi rokmi dokonca Vatikán zorganizoval vedeckú konferenciu o darvinizme. Viedenský kardinál Christoph Schönborn, ktorý je blízky pápežovi Františkovi, prehlásil, že evolúcia v zmysle spoločného predka môže byť pravdivá.

Súčasný pápež František išiel vo vyjadrení ešte ďalej. „Evolúcia v prírode nie je nekonzistentná so zmienkami o stvorení - pretože evolúcia predpokladá vytvorenie bytostí, ktoré sa vyvíjajú,“ uviedol.

Hrob Charlesa Darwina. Vedca napriek kontroverzii, ktorú vyvolalo jeho dielo, po smrti v roku 1882 pochovali vo Westminsterskom opátstve a vystrojili mu štátny pohreb. (AP Photo/Alastair Grant)