Najväčšie strany v Kosove sa dohodli na vytvorení vlády
Dve najväčšie strany v Kosove sa v stredu "v zásade" dohodli na vytvorení koaličnej vlády. Informovala o tom prezidentka balkánskej krajiny Atifefe Jahjagová a signalizovala tak koniec vyše päťmesačnej škodlivej politickej patovej situácie.
Prezidentka oznámila správu po stretnutí s odchádzajúcim premiérom Hashimom Thacim z Demokratickej strany Kosova (PDK) a s Isom Mustafom z konkurenčnej Demokratickej ligy Kosova (LDK). "Thaci a Mustafa sa v zásade dohodli na vytvorení koaličnej vlády medzi PDK a LDK, na vybudovaní inštitúcií Republiky Kosovo," uviedla v oznámení Jahjagová, ktorú citovala agentúra Reuters.
Thaciho PDK zvíťazila v júnových parlamentných voľbách v Kosove, ale jeho nádej na tretie následné pôsobenie v úrade premiéra zatienila narýchlo založená opozičná aliancia, ktorej súčasťou bola aj LDK. Oba politické tábory strávili nasledujúcich päť mesiacov spormi okolo formulovania ústavy ohľadne toho, ktorá strana má právo zostaviť vládu - vlečúce sa spory skúšali trpezlivosť západných veľmocí, ktoré podporili odtrhnutie Kosova od Srbska v roku 2008.
Na stretnutí bola prítomná aj veľvyslankyňa USA v Kosove Tracey Ann Jacobsonová, informovala Jahjagová.
LDK vo vyhlásení uviedla, že bude vo vláde zastávať post premiéra. Jeden denník napísal, že na základe dohody sa Thaci stane prezidentom v roku 2016, keď sa Jahjagovej končí funkčné obdobie. Prezidenta volí v Kosove parlament.
"Na základe dohody úrad premiéra patrí LDK," oznámila strana a dodala: "O rozdelení ministerstiev sa rozhodne v nasledujúcich dňoch. Thaci sa zatiaľ k dohode nevyjadril. Thaci je bývalý veliteľ povstaleckej organizácie Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK) z obdobia vojny v Kosove v rokoch 1998-1999.
Provincia Kosovo sa od Srbska odtrhla v roku 1999, keď NATO 11 týždňov bombardovalo územie s cieľom vyhnať srbské sily, obviňované zo zabíjania a vyháňania etnických albánskych civilistov počas dvojročnej vojny proti povstalcom.
Kosovo nakoniec v roku 2008 jednostranne vyhlásilo samostatnosť od Srbska a uznalo ho vyše 100 krajín, nie však Srbsko.