Tisícky Rumunov protestovali proti nemožnosti voliť v zahraničí
Tisícky Rumunov v sobotu večer v celej krajine protestovali proti komplikáciám spojenými s možnosťou odovzdať svoj hlas v prezidentských voľbách v zahraničí. Ich prvé kolo sa uskutočnilo ešte 2. novembra a postúpili do neho súčasný socialistický premiér Victor Ponta a Klaus Iohannis, kandidát pravice a primátor mesta Sibiu.
Rumunom však prekážalo, že na zahraničných veľvyslanectvách sa v čase volieb tvorili dlhé rady a niektoré zastupiteľstvá nemali dostatok registračných hlasovacích formulárov. Tisícky ľudí ich preto vyšlo do ulíc hlavného mesta Bukurešť ako aj západného Klužu a Temešváru. Pontu pritom vyzvali na odstúpenie. Ponta v reakcii na výhrady pohrozil ministrovi zahraničných vecí Titusovi Corlateanovi, aby v druhom kole naplánovanom na 16. novembra nedostatky odstránil. V opačnom prípade ho podľa vlastných slov odvolá.
Analytici predpokladajú, že v zahraničí žijú približne 4 milióny Rumunov, predovšetkým v západoeurópskych krajinách. Zahraniční Rumuni naposledy rozhodli voľby v roku 2009, keď až tri štvrtiny hlasujúcich podporili Traiana Basesca. Ten sa neskôr aj vďaka ich hlasom tesne stal víťazom prezidentských volieb, po absolvovaní dvoch funkčných období však už nemôže kandidovať. Z údajov rumunskej volebnej komisie vyplýva, že v prvom kole tohtomesačných volieb svoj hlas odovzdalo 160-tisíc Rumunov žijúcich mimo svojej krajiny. Iohannisa pritom podporilo 46 percent z nich, zatiaľ čo Ponta získal len 16-percentnú podporu. Druhé kolo je naplánované na 16. novembra.
Bývalý prokurátor Ponta je rumunským premiérom od roku 2012 a jeho ľavicová koalícia má väčšinu v parlamente. Jeho pôsobenie na čele 20-miliónovej krajiny poznamenali ostré spory s dosluhujúcim Basescom, ktorý musel pred dvoma rokmi čeliť referendu o predčasnom ukončení mandátu. Pontova vláda sa aj preto dostala pod paľbu kritiky zo strany EÚ. Rumunsko sa navyše borí s hospodárskymi problémami a zaostalosťou najmä na vidieku. Veľkým problémom je aj korupcia. Prezidentská funkcia je však iba ceremoniálna a dominantné právomoci má premiér. Mandát hlavy štátu v Rumunsku je päť rokov a ústava umožňuje jedno znovuzvolenie.