Nová žilinská elektráreň za 50 mil. eur zrejme nebude
Elektráreň za zhruba 50 miliónov eur, proti ktorej mal výhrady aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a ktorá stále nemá potrebné osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky od Ministerstva hospodárstva SR, totiž stratila významných investorov.
Z projektu odstúpili Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá o tom informovala slovenských aktivistov z organizácie Priatelia Zeme-CEPA, ako aj Európska investičná banka.
Spomínané banky mali výstavbu elektrárne financovať prostredníctvom fondu EnerCap Power Fund. Ten bol vytvorený práve na podporu energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie v strednej a východnej Európe. Aktivisti bojujúci proti výstavbe kogeneračného zdroja v Považskom Chlmci neskrývali z rozhodnutia bánk radosť. "V priebehu siedmich rokov aktívni občania Považského Chlmca založili občianske združenie, spisovali petície, zapájali sa do povoľovacích konaní, pripomienkovali dokumenty, dávali podnety na súd a upozorňovali na environmentálne a sociálne dopady, ktoré by výstavba tejto elektrárne znamenala pre ich obec a životné prostredie. Vďaka ich neúnavnej práci sa projekt pozdržal do tej miery, že sa stal pravdepodobne pre Európsku banku pre obnovu a rozvoj a Európsku investičnú banku ekonomicky nerentabilný,“ uviedla národná koordinátorka Priateľov Zeme-CEPA Irena Jenčová. "Odstúpenie oboch bánk od financovania projektu je pre nás, občanov Považského Chlmca potvrdením, že naše úsilie malo zmysel," dodala Anna Smikoňová z OZ Budúcnosť Považského Chlmca.
Kogeneračný zdroj v Považskom Chlmci mala v pláne stavať luxemburská spoločnosť Alfa Power. Obavy obyvateľov mestskej časti Považský Chlmec z výstavby kogeneračnej elektrárne boli a sú podľa firmy neopodstatnené. Miroslav Antalík zo spoločnosti Alfa Power ešte v decembri 2009 ubezpečil, že výstavba a prevádzka elektrárne nebude mať na žilinskú mestskú časť Považský Chlmec žiadny negatívny vplyv. Táto lokalita bola podľa neho spoločnosti pridelená v súlade s platnou legislatívou a územným plánom mesta. Moderná, 40-megawattová elektráreň mala podľa predstaviteľov projektu využívať najmodernejšie technológie, ktoré jej spaľovaním zemného plynu mali umožniť súčasne vyrábať elektrickú energiu aj teplo. Teplo malo byť ponúkané odberateľom za nižšie ako bežné ceny.