Slováci predbehli v kúpnej sile susedov s výnimkou Rakúska
Priemerný Slovák má o 43 % menší disponibilný príjem ako priemerný Európan. Vyplynulo to výsledkov štúdie GfK Purchasing Power, ktorej sa zúčastnilo 42 krajín.
Slovensko sa podľa štúdie radí na 23. priečku z hľadiska kúpnej sily na jedného obyvateľa v rámci hodnotených krajín. Udržalo si tak svoju pozíciu z roku 2013. Lichtenštajnsko zostáva aj naďalej na najvyššom mieste. Na druhom mieste je Švajčiarsko nasledované Nórskom. Slovensko predbehlo v kúpnej sile svojich susedov, okrem Rakúska.
Celoštátna priemerná úroveň kúpnej sily na Slovensku, teda čistý disponibilný príjem na jedného obyvateľa, predstavuje 7 537 eur. V celkovom súčte to predstavuje 40,8 mld. eur, ktoré majú spolu k dispozícii všetci obyvatelia Slovenska. Hlavné mesto Bratislava je podľa GfK zďaleka najbohatším regiónom s kúpnou silou na jedného obyvateľa vyššou o vyše 40 % v porovnaní s celoštátnym priemerom. Na druhej strane Prešovský kraj s najnižšou kúpnou silou zaostáva za celoštátnym priemerom o takmer 16 %.
Aj na úrovni jednotlivých okresov má Bratislava výrazný náskok pred ostatnými časťami Slovenska. Prvé priečky rebríčka podľa indexu kúpnej sily na jedného obyvateľa obsadili všetky bratislavské obvody nasledované okresmi v blízkosti hlavného mesta napríklad Pezinok, Malacky a Senec. Nad celoslovenský priemer podľa indexu kúpnej sily sa dostali ešte mestá Banská Bystrica, Žilina, Trenčín, Nitra a Trnava. Na konci rebríčka sa nachádza okres Kežmarok.
Štúdia GfK Purchasing Power reflektuje nominálny disponibilný príjem obyvateľstva v eurách. Kúpna sila je meradlom disponibilného príjmu na jedného obyvateľa, vrátane akýchkoľvek štátnych dávok, po odpočítaní daní a príspevkov na charitu. Čísla v štúdii reflektujú nominálny disponibilný príjem domácností, čo znamená, že hodnoty neboli očistené o infláciu. Štúdia čerpá údaje zo štatistík o príjmoch a úrovniach zdanenia, vládnych príspevkoch a dávkach a tiež prognóz ekonomických inštitútov.