Berlínsky múr padol pred štvrťstoročím, roztrúsil sa po celom svete
Najznámejší symbol studenej vojny padol pred 25 rokmi. 165 kilometrov dlhá betónová konštrukcia vznikla, aby zabránila útekom občanov Nemeckej demokratickej republiky do bohatšieho a slobodnejšieho západného Nemecka.
K rozhodnutiu postaviť múr prišlo preto, aby sa zabránilo útekom občanov Nemeckej demokratickej republiky do západného Nemecka (vtedajšia Nemecká spolková republika). Múr mal pôvodne dĺžku 165 km.
„Kde je múr?“ je prvou otázkou veľkej časti návštevníkov Berlína. Pravdou však je, že 25 rokov po páde sú stovky jeho častí roztrúsené po celom svete. Britský denník Guardian sa pustil po ich stopách.
Zbierka v botanickej záhrade
Za domom záhradníka v berlínskej Botanickej záhrade, ukrytá pred pohľadom návštevníkov, stojí časť európskej histórie v betónovej podobe: kus stavebného bloku Stützwandelement UL 12-11. Blok je 3,2 metrov vysoký, 1,2 metra široký a váži 2,6 tony. Na jednej strane je popísaný žltými a modrými grafiti. V rokoch 1961 až 1990 zhruba 54-tisíc takýchto blokov tvorilo západnú stranu Berlínskeho múru.
V sklade botanickej záhrady je celá zbierka blokov. Patria mestskému senátu a sú to vlastne dary pripravené pre veľké štátne návštevy.
Kus Berlínskeho múra je stále silným symbolom, ale predstavte si, že dostanete betón. Čo s ním? Je to teda tak trochu danajský dar. Človek potrebuje žeriav, aby kus múru mohol naložiť na nákladné auto a len samotné vyzdvihnutie stojí približne 2 000 eur. Preprava do zámoria vyjde na ďalších 5 000. Prekvapením teda nemôže byť, že niektorí príjemcovia daru sa rozhodnú radšej nechať ho na svojom pôvodnom mieste.
Bloky múru napriek tomu ubúdajú. Z pôvodnej zbierky 30 panelov zostalo len osem a päť z nich už má tabuľku „Rezervované“ pre Filipíny, Cleveland či mesto Bochum.
Kým Berlínčania sa zväčša nemôžu dočkať, kým sa zbavia múru, ľudia mimo Nemecka dychtia dostať do rúk kus betónu, ktorý sa jasne stal znakom triumfu demokracie, občianskej odvahy a úpadku Sovietskeho Zväzu.
Podľa nemeckých úradov je len jeden kus v terajšom Rusku, ale v USA ich je takmer stovka.
Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr
K berlínskemu múru sa viažu známe výroky amerického prezidenta J. F. Kennedyho z roku 1963 „Ich bin ein Berliner“ (Som Berlínčan), alebo vyhlásenie Ronalda Regana z roku 1987: „Mr. Gorbachev, tear down this wall.“ (Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr). Ešte aj v čase Reaganovho výroku bola možnosť zrušenia múru skôr snom.
Realitou sa to stalo 9. novembra 1989, keď člen nemeckého politbyra Günter Schabowski na rozpačitej tlačovej konferencii prenášanej televíziou informoval, že povolili dlhé roky zakazované cesty na Západ. Ľudia začali masovo prechádzať priechodmi a aj raziť nové cesty cez betónový kolos.
Gorbačov, ktorý presadzoval politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby), to vidí s odstupom rokov dosť poeticky: „Keď sa otvorili priechody v Berlínskom múre, došlo k zrodu dvoch hrdinov: nemeckého ľudu, ktorý túžil po zjednotení, a nášho ľudu.“
Berlínčania začali rozrezávať múr takmer hneď po otvorení hraníc. Prechodná vláda NDR, ktorá zúfalo potrebovala zahraničnú tvrdú menu, sa napokon odhodlala ku komerčnému využitiu hneď v januári 1990. Príkaz chrániť múr pred vandalizmom dostali paradoxne pohraničníci.
Suvenír z Checkpointu Charlie
To, o čom hovoríme ako o Berlínskom múre, sú vlastne dva múry: východný a západný, medzi ktorými bolo takzvané pásmo smrti. Zahynulo tu množstvo ľudí, ktorí sa pokúsili utiecť na Západ. Západný múr bol väčšinou ozdobený grafiti a o tieto časti bol najväčší záujem medzi investormi. Japonská spoločnosť ponúkla za jediný kus 185-tisíc dolárov. Ďalšie kusy sa potom dražili za podobné ceny na aukcii v Monaku. Časti, ktoré boli menej fotogenické, rozdrvili a použili na stavbe ciest.
Niektoré segmenty sa využili ako pamiatka. Často však už nestoja na pôvodnom mieste. Najdlhší pás sa dá vidieť v East Gallery v Friedrichshaine, ale grafity doplnili až o desať rokov neskôr. Turisti tiež často zamieria k pamätníku Topographie des Terrors a na námestie Treptow.
V berlínskom múzeu Checkpoint Charlie si každý môže odniesť ten svoj kúsok múru za tri eurá. Obchod tvrdí, že všetky kúsky sú autentické. Pochádzajú zo skladu Volkera Pawlikovského, ktorý urobil správne rozhodnutie v správnom čase. Za výhodnú cenu odkúpil 30 panelov z recyklačnej skládky, kde ležali bez využitia.
Nádej po celom svete
Silné komerčné využitie však nemôže zatieniť symbolický význam. Päť kusov Berlínskeho múru je v Južnej Kórei len 30 kilometrov od severokórejskej hranice ako symbol nádeje, že aj tieto štáty sa dočkajú mierového spojenia.
Ako symbol spojenia využil múr aj Bill Clinton. Keď americký prezident vyhlasoval v roku 1998 rozšírenie NATO o Poľsko, Maďarsko a Česko, nechal sa symbolicky vyfotiť v pozadí s múrom, na ktorom boli výrazné grafiti s názvom Freedom (sloboda). Malo ísť o kus, ktorý dostal počas návštevy v Berlíne, ale napokon sa ukázalo, že tento kus sa cestou stratil.
Administratíva neváhala a vyrobila repliku z lepenky. Napokon, bolo to jednoduchšie aj z logistických dôvodov. Ministerstvo zahraničia priznalo, že dopraviť kus steny na ôsme poschodie, kde sa konala tlačová konferencia, by si vyžadovalo nemalú námahu.
